Dočítal som sa, že ľudia sú niekedy múdrejší, kým sú mladší. Už už som to chcel nejako vecne spochybniť, musím tentoraz jednoznačne dať za pravdu tomuto až by som povedal príliš až mrazivému pravdivému výroku. Čo ma k tomu vedie?
Teraz, keď pracujem v škole, vnímam teda dosť pozorne, aspoň sa teda snažím, byť nejakým aktívnym pozorovateľom reakcií, kedy deti vedia poriadne prekvapiť.
Bol som teda príjemne prekvapený, aká neskutočná disciplína vládne v škole. V škole, do ktorej ako dieťa som chodil na základnú, a teraz tam pracujem. Nikdy by mi to nejako ani len nenapadlo, hoci učil som pred tým dva roky, ale teraz robím niečo ako informátor, a snažím sa kus pomáhať tým, že robím dozor, keď treba pomôcť skutočne, vysluhujem návštevy, ktoré prichádzajú a podobne.
Opíšem teda. Prídu deti napríklad na desiatu do jedálne, a majú pred vchodom do krídlových dverí značky nôh, alebo stupají, na ktoré sa majú ako prvé deti dvojica pekne zastať, a ostatní majú vytvoriť klasický dvojstup.
Následne príde s nimi samozrejme vyučujúca, a riadia sa samozrejme pokynmi vyučujúcich detí, medzi samozrejmosťou patria disciplína, slušné správanie sa, pozdravy prvé, keď samozrejme mladší pozdraví staršieho.
Určitá forma autority skutočne je prospešná najmä preto, že ten, kto tú autoritu teda aj patrične vecne požíva, sám sa ešte pri tom všemožne snaží zdokonaľovať, a aj on takto prispieva ku skvalitneniu medziľudských vzťahov, a tiež správnu výchovu detí, ktoré proste vzor potrebujú.
Pamätám sa, keď som chodil na prvý stupeň, a do prvého ročníka, poviem to na rovinu, sčasti, tak okrajovo som to spomenul, ale nedá mi to znova, pretože toto s týmto až moc úzko súvisí.... no poviem teda čo mám na srdci.
Mal som proste príšernú učiteľku, ktorá nás mala pod palcom prvý rok. Našťastie, a to teda chcem veľmi zdôrazniť, veľmi našťastie dokonca len deväť mesiacov, a na ten posledný, prišla učiť iná učiteľka, kde som proste dostal ako keby prvú výzvu a šancu dokázať niečo, čo mi nebolo a ostatným umožnené. Proste, ako keby len vtedy prišiel ten vhodný čas.
Tak neskutočne sa ma to dotklo, že som to proste musel spomenúť vyše dvadsať rokov od toho momentu. Moc som nad tým uvažoval, a dosť ma to ubíjalo, až kým som sa od toho momentu samozrejme aj vďaka tohto birdzu celkom od toho neoslobodil. Našťastie.
Snažím sa aktívne zapájať do diania, a plniť všetko, čo mi vyplýva v mojich povinností, ktoré aj tak nie sú veľké, ale snažím sa všetko detailne rešpektovať. Uvidíte, že človek, ktorý sa naučí pozorne vnímať všetko, čo sa deje okolo neho, a prestane byť rebelom, a donekonečna sa vypytovať, čo z toho bude mať, bude sa mať veľmi dobre.
To, v čom som, síce veľmi výhra nie je, ale som veľmi vďačný. Preto by som chcel povzbudiť všetkých, ktorým sa nejako nedarí, aby sa veľmi snažili a teda zo všetkých síl nejako zmobilizovať, pretože len aktívny človek toho veľa dosiahne a ďaleko dotiahne.
Pravda je taká, a plne súhlasím, s článkom, že v súčasnosti sa človek musí veľmi byť, aby mal niečo, čo mu nielenže ešte pred pár rokmi automaticky prischlo, ale musí sa snažiť, aby sa proste udržal.
Vnímam to veľmi pozitívne, napriek všetkému, pretože sa mi teraz napríklad otvorili plno iných možností, ktoré som predtým síce mal možno v kvantitatívnom meradle, ale chýbala im akási kvalita.
Je samozrejme ale veľmi smutné, ak mnohí ľudia vnímajú iných, či už aj z pracovných vzťahov, ako nejaké roboty, ktoré musia niečo odrobiť, a byť ticho, a tým pádom to všetko skončilo.
Prirodzená sebaúcta, úcta jeden ku druhému, slušnosť totiž k sebe úplne
pasuje a majú byť nerozlučnými spoločníkmi, nech sa deje čokoľvek.
Na druhej strane aj otázka je, čo si predstavujeme pod pojmom múdrosť. Skutočne to závisí od veku alebo nejakých prežitých udalostí, ktoré nás formujú? Podľa mňa bezpochyby áno, ale nie len to.
Vidíme to napríklad v rýchlosti rozhodovania, kedy si uvedomujeme nejakú teda závažnosť situácie, a teda sa musíme urýchlene čo najsprávnejšie rozhodnúť, pretože na špekulovanie a nejaké filozofovanie proste nezostáva potrebný čas, ktorý je veľmi drahocenný.
Učme sa novým možnostiam, lebo len tak budeme rásť. Nech sa vám všetkým darí, a oddýchnite si tento víkend.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
borovy
28. 2.febuára 2014 13:11
hrozne píšeš, nechápem tomu, nedáva to zmysel a gramatika ti uniká...
Napíš svoj komentár