Musím povedať pravdu, že si ešte musím zvyknúť na nový dizajn tejto stránky, nakoľko som bol prekvapený. Na všetko sa samozrejme dá zvyknúť, celkom je dobrý, No tak teraz prejdem k tomu, čo som chcel napísať, opäť ako koment na jeden článok.
Stotožňujem sa, že v dnešnom svete žijú ľudia, ktorí sú až príliš ohúrení kadečím, a zabúdajú na najbližších okolo sveta. Len na okraj pripomeniem, že včera mi trošku rozrušil jeden úradný dopis, ktorý som dostal veľmi nečakane.
Nie, nie je to nijaká exekúcia, a podobné hrôzostrašné veci, len vtedy som si uvedomil, ako veľmi štát pristrihuje krídla tým, ktorí to potrebujú momentálne.
Síce z toho príliš neschudobniem, a píšem to tak, že som si predsavzal, aby som sa čo najviac snažil, a teraz práveže prišiel ten moment, kedy musím pravdepodobne zapnúť na vyššie obrátky, a začať makať možno oveľa viac, ako to bolo do terajšieho času.
Nie žeby som nemal čo robiť, a v poslednom najmä tomto týždni, no presne ale poviem od začiatku júla, som mal mimoriadne hektické obdobie, za ktoré som koniec koncov aj rád, lebo som si rozprávkovo zarobil. Ďakujem samozrejme veľmi pekne za všetko dobrotivému Pánu Bohu, že ma tak nečakane požehnal, a práve toto je pre mňa výzva, aby som sa ešte viac snažil, presne tak, ako som to uviedol v odstavci vyššie.
Ďalej tiež som sa dočítal v tomto blogu, že za svoje nešťastie často viníme ostatných, a mali by sme sa vlastne pozrieť sám na seba.
V tomto by som bol príliš opatrný, pretože často to robia ľudia, ktorí majú kôli niečomu značne znížené sebavedomie, a človek sa stáva potom časom aj v spoločnosti čoraz menej obľúbený, a tak to je aj na svojom pracovisku, kde pracuje.
Chápem to ako reflexiu, ale na druhej strane, ak je niekto príliš chamtivý, a svojou nie usilovnosťou, lež chamtivosťou, nechce dopriať druhému to, na čo má nárok, hoci by to bolo aj po nejakej tej ústnej dohode, a vyplýva to logicky, je to celkovo aj spravodlivé, veľmi sa domnievam, že aj z čisto náboženského hľadiska sa jedná o ťažký hriech proti Duchu Svätému, ktorý ako vieme, alebo azda nevieme, spomína, že nehodno zadržiavať spravodlivú mzdu človeku.
Prichádzam teda k logickému uzáveru, že úspešnosť, moja aktivita, moje snaženie, to, že všetko, celú svoju osobnosť nasadím do toho pracovného času, mi celkom isto môže vyjsť na škodu, pretože vybadanie kvalit u pracovníka môže viesť k jeho prepracovanosti, to že sa mu neustále, možno po malých, azda veľmi nepatrných častiach zvyšovať sa mu bude nejaká tá jeho pracovná norma, až nakoniec nebude celkom dozaista zvládať tento pracovný nápor, a postupne rezignuje z tohto tandemu.
Samozrejme, musím pripomenúť, že sa nejedná o nejakú lenivosť, ale proste o nezvládnutie fyzického výkonu, kde človek proste klesá pod ťarchou neúmerných povinností, nehovoriac ešte o tom, ako sme veľmi slabo platení v tomto štáte, ktorého stav je skutočne až priveľmi akosi na zaplakanie.
Na záver teda by som to chcel zhrnúť do týchto mojich krátkych myšlienok. Takto to vidím ja, nemusíte sa s týmto nikto stotožniť, ale je to môj názor. Budujme si vlastný názor, aby nás nejakí analfabeti, čo čítať písať poriadne nevedia nedali do smútku svojou prefíkanosťou. Nech sa vám všetkým darí.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ake kvality u pracovnika mas na mysli?