Ako som si celkom iste dobre všimol, paradoxne, náš všetkých spájajú mnohé atribúty, ktoré teda chtiac nechtiac nás ovplyvňujú, a majú pre nás jediný spoločný prvok. Tým je predovšetkým hektickosť, uponáhľanosť, na nič nemáme čas, čo ešte chápem, pretože v spleti povinností, ktoré človek berie akosi prirodzene vážne, človek má málokedy čas, ale aj ten si treba nájsť.
Toto všetko sme si vymysleli pod vplyvom teto uponáhľanej doby predvšetkým my sami. Pretože všetko sa dá stihnúť, len mnohí proste nemáme v sebe tú ochotu a miernú dávku trpezlivosti, ktorá je akýsi ozdobujúci prvok našej osobnosti, a ktorý môže proste všetko... Trpezlivosť dáva šancu čomusi sa novému priučiť, nové spozorovať, dať komusi šancu a priestor na prejavenie svojho talentu, ktorý v sebe skrýva, ale to, že ho možno nikto nevyzve, to v ňom stále drieme, a preto robí všetko možné a nemožné, len neprejavuje svoj talent. Určite pre takéhoto človeka je to celkom ubíjajúce.
A práve sa môže celkom isto stať, že síce človek sa pracovne vyčerpá, a teda bude mať fyzicky, materiálne aj lepší a kvalitnejší život, ako mal napríklad doteraz, kedy jednoducho takýto hektický spôsob proste nepoznal, ale bude to celkom isto vyžadovať nejakú daň, ktorá ho postupne bude o čosi oberať. Bude to proste tak vzájomné. Niečo mu to proste dá, ale naopak, v inom mu o zoberie, teda ho prirodzene o niečo ukráti. Toto všetko je spojené samozrejme aj s tým, že všetko sa deje v tempe, a niekto buď proste to tempo vydrží, alebo nie. Ako to myslím, to konkrétne opíšem v nasledujúcich riadkoch.
Nie je všetko také jednoduché, ako sa to všetko zdá, a práve preto mnohí sa odradia od čohosi už od samotného začiatku, a prirodzene hľadajú akúsi inú alternatívu, v mylnej nádeji dúfajúc, že oni sami zmenia tento svet, a podobné slogany, ktoré nás v súčasnosti zaplavujú zo všetkých strán, ale to nie je pravda. Prirodzená vec, ktorá je vo svete, hoci v pôvodnom znení, ak to mám tak povedať je to, že náročnosť nemala byť vôbec súčasť nášho života, náročnosť, a všetky tie prekážky, ktoré nás dennodenne postretajú, a jednoducho ozaj sú každodennými súčastníkmi nášho života. Prečo sa toto všetko stáva, nám dáva odpoveď stať z Písma Svätého ešte celkom na jeho začiatku, pri rozoberaní postáv, ak to mám tak celkom prirodzene laicky opísať, pri udalostiach okolo postáv adama a evy, a následné Pánové slová.
Azda takúto odpoveď by som poskytol mnohým pisateľom, ktorí sa pýtajú na mnohé nezrovnalosti v živote, a sú to veci, ktoré zmeniť proste nemôžeme, ale na lepšie a plnšie pochopenie je veľmi potrebné nahliadniť na stránky písma svätého, kde je všetko akokeby komplexne zhrnuté, a myslím si že veľmi dobre vysvetlené, len treba si to prečítať, a človek na toto dostane uspokojujúcu odpoveď. Všetko proste náhoda nemôže byť, ja osobne na náhody neverím, pretože buď je niečo reálne, alebo nie, buď v niečom niečo predvídam, alebo sa to nedá. To je niečo ako teraz.
Vonka sneží, a vozovka je dosť šmykľavá, čo samozrejme znižuje celkovú bezpečnosť na ceste, a najmä vodiči proste musia byť dostatočne vybavení proti takejto nepriazni počasia, ktorej sa jednoducho nevyhneme, a vodič s týmto musí počítať. Aj mňa to čaká zajtra, úplne normálna vec.
Mnohí na všetko šomreme, alebo nadávame, ale tým si nepomôžeme. Keď jednoducho niektoré veci proste prijmeme také aké sú, a nebudeme prehnane hľadať akési kompromisy, keď jednoducho si uvedomíme, že mnohé veci nemôžeme zmeniť, a možno aj sa nám dobre stalo, len ovocie ešte celkom nevidíme, neznamená to, že sa nám nedarí, to všetko vnímam jedine ako uhol pohľadu, ktorý proste v tej danej chvíli nie je celkom správny.
Niekto je spokojný, keď je celkom sám, keď je doslova osamotený, a opustený, celkom sám proste jediný spoločník sú jeho myšlienky, kde si analyzuje prežitý život, kde cíti proste akési uspokojenie, akúsi harmóniu, ktorá sa stará o prirodzenú rovnováhu v jeho duchovnom a duševnom stave, ktorý je veľmi dôležitý preto, aby človek vedel dobre a správne fungovať v momentoch, kedy je to potrebné, kedy sa to od neho proste vyžaduje.
Na záver ešte by som spomenul v krátkosti niekoľko týchto myšlienok. Mnohí proste cítime v sebe akýsi prvok vnútornej destability, tento pojem som spomenul v blogu neviem ktorom dozadu, ktorá sa práve primárne stará o našu vnútornú nepohodu a celkovo to, že jednoducho snažíme sa postupne všetko zveličovať,. Možno sa mylne môžeme nazdávať, že za všetko zlé môžeme my sami, čo celkom isto môže vyvolať neskoršie akúsi depresiu v našom živote, úplne zbytočné vnútorné otázky, ktoré nás v nijakom prípade neformujú, ale skôr naopak, pôsobia veľmi zle a deformačne na celý náš vnútorný duchovný život, ktorý žijeme, a ktorý možno veľmi intenzívne preciťujeme práve vtedy, kedy zrazu sme osamotený od hluku našej práce, ktorú konáme, sme osamotení a opustení od našich priateľov, ktorí azda len zakrátko tvorili s nami nejakú spoločnosť, ale samozrejme vnímame toto všetko len akýsi dočasný stav, a potom zas bude všetko ináč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár