Samozrejme, musíme uvažovať v kontexte, a je dobré prečítať si aj jeho článok. O čo teda ide.
Ten kto si zvykne na istý nadštandart, a je jedno, či si podnikateľ, alebo pracujúci za nejaké pekné peniaze, si na nejaký "pod štandart", ako opak tohoto všetkého, zvykne len veľmi ťažko.
Hovorí o tom jedna rozprávka od o psíkovi a mačičke od Josefa Čapka (spolu s bratom Karolom začali súčasne českú literárnu tvorbu, mimochodom taktiež moje obľúbené) presne o tomto istom.
Boli to jednoduché stvorenia (samozrejme nemáme na mysli doslovne mačku a psa, to je logické, on to písal pre deti si ich uvažovaním v detskom svete) ale presne toto mal na mysli, keď som si prečítal tento článok. Aj oni objavili zázračný prsteň, ktorý keď vlastnili, nejako s ním čarovne manipulovali, tak zrazu mali pred sebou stoly plné jedla, pitia. Proste materializmus ako vyšitý.
A hoci boli do onoho času naučení na skromnosť a relatívny podštandart, všeličo im prirodzene v neskoršom čase chýbalo. A tento jav sa opakuje u ľudí, preto rozprávky odzrkadľujú presne tú životnú múdrosť, ktorá sa opakuje do dnešného dňa.
Správne nastavený človek je ten, ktorý keď dobre zarába si povie... trochu brzdi, možno sa prestane dariť, čo potom. Mne sa presne táto situácia stala, a ráno som o tom pri modlitbe rozjímal, bolo možno pol siedmej. Aký toto všetko má zmysel. Chodíš niekde do práce, všetko je super.
Zrazu príde nejaká kríza a za jeden deň sa ocitneš v materiálnom dne. Možno nie tak doslovne, ale kedy človek nepracuje, nevie dokedy tento stav bude trvať. a dokedy táto situácia bude pokračovať vie naozaj Pán Boh. Práve preto sa plne stotožňujem minimálne s nadpisom tohoto článku, že je naozaj tragické vymeniť tých spomínaných 80 rokov života za večnosť.
Jednu vec by som pochopil, že áno, ten, kto popiera hodnoty viery, pravdy, lásky, najvyššieho zákona spočívajúce v predstavení osobe Ježiša Krista, ten nepochopil nič. Jeho článok je logický a aj správny, avšak musím uznať, že konečne citoval aj biblické texty. Na druhej strane však problém je tom, že súčasná doba vedie k situácii, že aj tí najväčší duchom, silní, ktorí svoj život postavili na základe viery občas zapochybujú. Nie o viere. Pán jestvuje samozrejme aj bez toho, aby som ja o tom veril.
Ale preto, že vidíme, že nedokážeme aplikovať veci duchovné v tomto svete. Kto potrebuje dnes okrem kresťana napríklad modlenie, kto potrebuje zhromaždenie veriacich v chráme, alebo vypočuť si božie slovo, čo i len jeden, dvakrát do týždňa.
To potrebuje jedine ten, ktorý rozpoznal tú skutočnosť, že jeho život bude a má zmysel jedine vtedy, kedy kedy nechám prúdiť božou cestou všetky tie božie pravdy, všetko to, čo duchovný život zjednotený s Ježišom obnáša, a o ostatné, nech sa postará Pán, presne v duchu hesla..."zlož svoju starosť na Pána, a on sa už postará...Ž 55,3.
A oháňanie sa materializmom v tom druhom slova zmysle má význam, pretože človek, kedy ho má dostatok, kedy pracuje (ako prirodzená súčasť života daná od Boha rozkazom, potvrdené ďalším biblickým citátom, že ..."robotník si zaslúži svoju mzdu..." Lk10,1-20, a ktorú zopakoval vo svojich listoch sv. Pavol 1 Tim 5, 18, to znamená, že Boh vložil isté zákony do tohoto sveta, ktoré oddeliť od seba nijako nemožno.
A tak ako je pre človeka (pravda ako pre koho ) prirodzené pracovať, tak je pre človeka s plným právom prirodzené dostať aj mzdu za prácu.
To nijako nesúvisí samozrejme s niektorými kontraproduktívnymi názormi lenivých ľudí, ako to bolo aj v apoštolskej dobe, ktorí síce chvályhodne čakali Parúziu, Kristov II príchod, avšak nič nerobili, ..."len sa zháňajú za zbytočnosťami ..." Sol 3,11. A pavol tam dopĺňa, že týchto vyzývame, aby pokojne pracovali a tak jedli svoj chlieb. 2 Sol 3, 11-12
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár