Vytvoril som si obranný mechanizmus

Veľmi naštvaný píšem tento blog, ktorý som pôvodne ani nemal v úmysle napísať, ale predsa, aby sa mi ľahšie žilo, aby som nedostal nejaký infarkt, ku ktorému som mal len pred malou chvíľkou pravdepodobne poriadne blízko.

Ľudská naivita v nádej na lepšie je obrovský nezmysel v dnešnej dobe. V praxi to vyzerá tak, že neustále nás prenasleduje nejaký človek, ktorý nám chce zrejme len uškodiť, a my sa len modlíme a dúfame, kedy nás samotný Boh oslobodí z nezdravého područia toho človeka.

Nechcem kydať na nikoho, a nebudem pre istotu konkrétny, lebo pravdepodobne na to sú už aj paragrafy, ale dneska som bol vytočený mimoriadne, a preto si musím písaním môjho blogu uľaviť na srdci, lebo som sktutočne veľmi rozladený. Boha som intenzívne prosil, aby mi dal silu, aby som nevybuchol ešte viac. Niektorí ľudia si nedajú povedať. Fakt som si až donedávna myslel, že keď som mladší, tak starší človek má právo ma nejako zbuzerovať. Na niečo upozorniť. Časom som prišiel na to, že keď je toho neprimerane veľa, už je to neúnosné, a preto musím sa asi vzoprieť na zadné. Pol rok dozadu v blogu som písal myšlienku, že ani Pán Ježiš nekričal na kríži, keď sa mu posmievali, ale bol ticho, ale na druhej strane uvedomme si, že prišiel právom nahnevaný do synagógy, a začal prevracať stoly kadejakým obchodníkom, a povedal: "nerobte si z domu môjho otca tržnicu". A vyhnal všetkým von.

Ježiš v Písme je trpezlivý, je láskavý, je tichý, ale naučil som sa, že keď ti niekto robí zle, musíš sa vedieť seba samotného zastať. Druhý sa ťa aj tak nezastane, je to zbytočné, a takto bojuješ s veternými mlynmi, a je to zbytočné. Ešte neviem účinný spôsob, ako treba nejakého neprajníka nejakým spôsobom slušne, taktne, veľmi inteligentne odstaviť. Všade, vo všetkých odvetviach spoločnosti, žiaľ, platí, že silnejší vyhráva, a slabší prehráva. Mám taký pocit, ako keby skutočne, tá príroda, v ktorej fauna, živočíšna skupina prírody má predsa len nejaký súvis s človekom, a nejakým pudovým myslením, akousi prirodzenou mechanickou samoobranou, a s cieľom zachovania seba samého.

Neznášam ľudí, ktorí sa hrajú na veľmi múdrych tam, kde netreba, a keď najmä po vojne je každý generál. Nemám rád ľudí, ktorí ukazujú moc nad druhými, lebo pravda je taká, že takýmto činom len zosmiešňujú seba samého.

Nemám rád ľudí, ktorí majú záľubu zhadzovať druhých na verejnosti, a v podstate o nič vážne sa nestalo. Napadá mi veľmi negatívny spoločenský jav, a to šikana. Šikana v dnešnej dobe môže mať veľmi negatívny vplyv na jedinca, a môže sa prejaviť v každom veku. Človek má v sebe tendenciu uchovať si nejaké negatíva, ktorých sa ani po rokoch, žiaľ, nedokáže zbaviť, ale žiaľ prijíma to už akosi s poníženosťou, a odovzdanosťou. Pretrpí to.

Ešte horšie je, keď takéhoto človeka sa nikto nemá kto ujať. Nik sa ho nemá kto zastať. Žiaľ. Je len na hanbu našej spoločnosti, že nemáme akési páky na takéto spoločenské javy, ktoré len deptajú človeka, a nepridajú to na zdraví.

Ľudia, ktoré nezažili nejaké rany v živote, asi len ťažko pochopia toho druhého, a preto prejavujú akúsi falošnú solidaritu. Infantilne ladené nezmyselné relácie, v ktorých sa snažia pomôcť niektorí ľudia nemajú cenu, a nestoja ani zato, aby som si to pozrel v televízii, pretože čo dnes môžeme akože v telke vidieť? Len zlo.

Ten neznáša toho, jeden sa vadí so susedom a neznáša ho, nerozpráva sa s ním niekoľko rokov, a to len preto, lebo mu patria nejaké dva centimetre štvorcové plotu, alebo iné maličkosti, dobre, hovorím obrazne. Toto je život? Na toto sa máme pozerať, a akú máme mať radosť zo života, keď nevidíme nič okolo seba pozitívne. Z ľudí sa akosi automaticky vytráca ten prirodzený úsmev, a je nahradený akýmisi silenými prostriedkami, ktoré sú klamlivé, plné pretvárky, mnohí už neveria a a nedôverujú skutočne nikomu, pretože sa mnohokrát sklamali, a toto všetko okolo nás je len pretvárka, faloš, vidia na tebe len to, ako si zase padol, nevidia a nechcú si v tebe všimnúť aspoň trochu pozitívneho v tebe. Počúvame samé reči, ako v tom druhom nie je nič dobrého, pričom takíto ľudia sa častokrát zabúdajú pozrieť na seba. Asi sa boja, asi sa hanbia, žeby uvideli v zrkadle aj inšiu tvár, ako tú svoju falošnú, ako tú svoju nasadenú masku.

Prečo mnohí neveria tomuto svetu? Prečo mnohí nedôverujú tomuto štátu, tejto spoločnosti, týmto ľuďom? Už viem. Lebo sa nemáš o koho oprieť. Nemá sa ťa kto ujať, a na všetky vnútorné záležitosti, si žiaľ odkázaný jedine sám na seba. Musíš sa až príliš ponižovať pred druhými, aby si niečo dosiahol, hoci v nedávnej minulosti to bol presný opak.

Končím blog. Povzbudzujem preto všetkých, ktorí sa nachádzajú v nejakej stoke, aby mali silu sa z tohto všetkého vymaniť. Ľudská hlúposť je častokrát obdivuhodná, ale netreba si to až priveľmi pripúšťať k srdcu, ale na druhej strane... Máme svoju hrdosť, a nenechajme sa manipulovať. Žiaľ, som si vedomý, že každému sa to vráti, a to možno mnohonásobne, a uvedomte si, že Pán Boh vypočuje hoci aj kliatbu od toho, ktorému je zlorečené, ktorého každý len ponižuje, a Boh skutočne odplatí či v dobrom, či v zlom, a to mnohonásobne.

Všetko prehrmí, všetko sa ustáli, ale utvorme si v sebe s Božou pomocou obranný mechanizmus, a určime si vlastné medze. Nechajme si zdravý odstup od ľudí, a príliš sa nezdôverujme ľudom, ktorí si to nezaslúžia, a neustále robia prešľapy.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu