Radšej vydám energiu tu na blogu, ako keby som mal premrhať drahocenný čas, aj keď je pravda, že už som ho veľa doteraz premrhal, čo ma mrzí.
Každý človek, ktorý racionálne uvažuje, po čase dospeje k tomu, že tento svet ho jednoducho nenapĺňa. Táto múdra veta často a výrazne rezonuje najmä v kresťanských periodikách, tlače, časopisoch, ktoré ponúkajú možnosti rozšíriť si portfólio svojich kresťanských vedomostí a pozrieť sa na svet trochu inými, duchovnými alebo duchovnejšími očami, teda trochu odlišnejšími, ako mi to ponúka tento skazený svet.
Prečo práve tak ostro opisujem svet ako skazený? Mám na to celkom jednoduché a svoje racionálne vyjadrenie.
I ja som častokrát podľahol týmto skazeným svetským chúťkam, a čoraz častejšie sa mi darilo ponárať sa do tohto skazeného sveta. Nechcem, aby tento blog, alebo respektíve táto séria blogov, ktoré sa teda budem snažiť postupne pridávať nejakým spôsobom rezonovali nejaké ohnivé stredoveké myslenie, ale musím si uznať, že je to proste tak.
Stáva sa, že zrazu z celkom pokojného, a mierumilovného človeka, sa stane neovládateľné monštrum, ktoré nevie čo so sebou, a robí zlé. Nie je to možno ani tak vedome, ako skôr by som to nazval nevedome, ale je to vyliatie svojej emócie, zlosti.
Preto takto napríklad nevieme pochopiť umelcov a majstrov z dávnych liet, keď prostredníctvom svojich umeleckých výjavov sa snažili, samozrejme prispôsobenie mentality tej doby v ktorej žili a v situácii v ktorej sa momentálne nachádzali, nejakej tej duchovnej či duševnej rozpoloženosti.
Mnohí sa snažíme príliš skoro a veľmi stroho ohodnotiť toho a toho človeka, alebo nejakú udalosť, a pritom vôbec si neuvedomujeme, prečo to ten a ten človek takto konal a v tú chvíľu reagoval.
Preto človek, ktorý myslí tak, ako myslí kresťan, že v súlade s Písmom Svätým si môžem odpovedať na mnohé otázky ktoré ma trápia.
Prečo to spomínam? Spomínam to najmä preto, lebo od augusta som zažil dosť nepríjemnú situáciu, z ktorej sa pravdepodobne nevymotám poriadne dlhý čas, čo ma osobne privádza v mysli do veľkých rozpakov.
Toto je tajomstvo viery. Že poviem Bohu, ...."dôverovať budem Pánovi, aj keď si ma udrel. .." Dôverovať budem, že aj napriek šeru a noci, v ktorej sa podľa môjho úsudku nachádzam, očakávam svetlo pre moje nohy, ktoré predstavuje živého Pána.
Niekomu to pripadá naivné, detské, nezmyselné, o čom svedčia aj počty komentov, ktoré nepochopili niektorí moje blogy. To sa stáva... Ani ja tomu niekedy nerozumiem, ale snažím sa uvažovať a rozlišovať, čo za tým skutočne stojí, či som sa možno aj takto zo zlej situácie predsa len nedostal do ešte horšej, z ktorej možno by som sa nejako nevedel vymotať, a to by ma zožieralo.
Toľko k tomu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tak je to aj s vierou v Boha, v najťažších chvíľach si myslíme, že Boh z nášho života odišiel a nestojí pri nás, pritom nás nesie v náruči a trpí s nami...
každopádne, kto verí v Boha, tomu sa aj bolesť a neúspech v živote ľahšie znáša, lebo vie, že raz sa všetko toto zle pominie a príde vyslobodenie, ktoré je nepredstaviteľne krásne a večné