Identita našej kresťanskej osobnosti, a to sa možno vrátim nazad k mojim myšlienkam z predchádzajúcich blogoch je v dnešnej sekularizovanej spoločnosti silne potlačovaná a značne deformovaná. Identita našej kresťanskej osobnosti je nanešťastie, aspoň ja to tak vnímam značne negatívne posudzovaná, a je dosť často vyvíjaný nejaký nezdravý nátlak, aby sme sa vzdali niečoho, čo nám je vlastne doslova prirodzené a dané, a zamieňali si to s neprirodzeným a tým, čo pôvodne nebolo ani v pláne.
Isto poznáme zo života mnohé udalosti, ktoré nám zmenili niektoré situácie v živote, s ktorými sme vopred vôbec neplánovali. Azda každý z nás pozná tie slávne náhodné zmeny plánu, akési vybočenie z toho, čo sme si trebárs aj dlhodobejšie plánovali. Mnohí priznajú, že určité vybočenie aj možno zo stereotypu na nás zanechajú nejaké dôsledky. Uviedol by som zopár príkladov.
V detstve sa stáva kresťanským rodičom, že nedeľa a návšteva kostola nie je pre nich automatické a samozrejmé. Toto musím veľmi smutne skonštatovať, pretože často sa to stáva. Vezmime si v tomto také zmýšľanie dieťaťa, ktoré si na dôvažok vôbec neuvedomuje ani len dôsledky svojho konania, a preto je samozrejme veľmi otázne do akej miery skutočne participuje na tomto bezbožnom a hriešnom rozhodnutí nenavštíviť kostol v nedeľu.
Možno by sme povedali, že pre ateistu je to bezvýznamná udalosť, ale pre kresťana je to niečo, čo sa v tej chvíli deje niečo mimoriadne, a síce, nazvem to akosi transcendentálne, spája sa vtedy nebo so zemou, a to myslím úplne doslovne.
Niekedy nie je na škodu vyskúšať si tento stav, a potom si v mysli utriediť, či mi ten kostol, návšteva Boha v kostole chýbala alebo nie.
Sú ľudia, ktorých možno nazveme osobnosti, ale pritom slúžia len tomuto svetu, a nemajú žiadne pochopenie pre duchovný svet.
O tomto podobnom ma už upozorňuje samotný Pán Ježiš v evanjeliu, kde pán sám opisuje svojim apoštolom, čo všetko ho čaká, ako Syn človeka bude veľa trpieť, ukrižuju ho, zomrie, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych. I Tam horlivý apoštol Peter skočil Pánovi do reči a povedal... akože teraz citujem...“ Pane, to sa ti nesmie stať“, načo ho Pán Ježiš prísne pokarhal slovami...“choď mi z cesty satan, lebo nemáš zmysel pre božie veci, ale len pre ľudské...“
Kiežby sme mali minimálne túto vedomosť Petra, lenže žiaľ aj od neho sme príliš duchovne vzdialený. Peter to myslel absolútne v dobrom, pretože z ľudského poňatia Pána Ježiša chcel len uchrániť od nespravodlivosťou, ktorá sa aj tak dokonala, keď ho nespravodlivo obvinili z toho, že ľud nemá platiť dane slobodno cisárovi a podobne.
Pre tých, ktorých to oslovilo, smelo odporúčam otvoriť si Písmo Sväté a tam na stránkach nového zákona to v evanjeliách určite sa dočítate, pre tých, ktorí už majú veľmi radi elektronickú podobu, môžete si to vyhľadať samozrejme aj na internete... ako dobre že aj prostredníctvom médii, telky, internetu a rozhlasu sa pekne dá šíriť Pánovo slovo...
Toľko som chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
rozmýšľal som, že keby mi Boh zjavil, koľki ľudia skutočne prežívaju toto nesmierne Božie premenie, tak by kostol zíval takmer prázdnotou...
ľudia su myšlienkami niekde inde, miesto kde prebýva Ježiš Kristus je tým najdokonalejším miestom, kde môže človek poďakovať za všetko čo mu Boh dal, je to miesto kde človek skutočne dokáže meditovať a načerpať obrovskú silu ďalej žiť s prítomnosťou Boha v srdci...