Zapojil som sa opäť do jednej internetovej diskusie, takže môj blog bude vlastne taký monológ bez nejakého začiatku, je to také strohé vyjadrenie sa.
Napadlo ma zopár myšlienok, musim to proste povedať. Poznáme tu klišé poučku, a síce, že viera je dar od Boha. Nechcem to rozoberať z dogmatiky, to je samozrejme iná kapitola, to by som musel osobitný blog o tom spraviť, a nie každý to môže pochopiť, ale poviem len jedno. Kto chce, ten chce, kto nechce, toho nik nepresvedči, aj keby mal od domu do kostola pet krokov. Každý si má samostatne vzbudit túžbu po duchovne, rešpekt pred posvätnom, posvätnú úctu pred modlitbou, a poznať tajomstvo a ovocie svätej omše.
Boli časy, ked som hrával tri sv.omše denne, a neuvedomoval som si milosti plynúce zo svätej omši. Teraz mám príležitosť len v nedeľu íst na sv. omšu ale tu si vychutnám. To je pravý duchovný dezert... je to omnoho viac... je to bomba... Málo ľudí si to uvedomuje. Malo ľudí sa chveje pred sv. omšou v tichosti a očakávaní na začiatok sv. omše...
Tak málo ľudom zrýchlene bije srdce, lebo pre nich to je všedné... na margo, spýtajme sa ľudí v Iraku, Iráne, ako tam teda prežívajú sv.omšu, kde ich prenasledujú. Uvedomiť si hodnotu náboženskej slobody. Keď som v meste, a sa napr. pešo idem a pomodlím ruženec, potom po každom zvolaní Sláva Otcu sa prežehnám...
Problém tohto všetkého je jednoznačný. Berieme to ako úplnú samozrejmosť. Nevieme, nemáme poznanie, že pre niekoho je nemožné praktizovať verejne ešte aj v dnešných časoch vieru, a obávam sa, tak ako to celé opisujem v tomto článku o pár rokov to bude hotová vzácnosť, mať pevne zakorenené vieru, a nie nejaké vláčne poznanie, ktoré časom pominie, a my nebudeme poznať Boha.
To nie je len nejaký vonkajší úkon, ale je to viditeľné vyjadrenie toho, čo cítime v srdci, a síce, nech je zvelebená Najsvätejšia Trojica.
Deti treba učiť, ze keď idem hocikedy okolo kostola, treba sa prežehnať. Aj to je verejná adorácia, vtedy plynú milosti, lebo ľahko je veriť v kostole plnom ľudí, ale ťažšie je vyznať vieru pred cudzím v nekatolíckom prostredí, prežehnať sa pred jedlom v reštaurácii, hocikde.... normálna vec... pamätám sa, keď som bol bohoslovec, tak som išiel ku doktorke, a dal som si smelo rimsky kňazský civil... som bol hrdý na to, že som mal túžbu patriť Bohu, a nie sa zakrývať.
Pán mi v Písme jasne hovorí, a síce..".. kto vyzná mňa pred ľuďmi, toho ja vyznám pred Otcom, kto mňa zaprie, toho zapriem pred Otcom. O tom sa nedá viac diskutovať, je to proste jasné. Platí to aj pre tento aj ostatné internetové portále. Keď nebudem vedieť jasne a zreteľne konkretizovať svoje túžby, len ťažko môžem od života ako takého konkrétne očakávať nejaké životné šance... a predsa sa to často stáva, stáva sa to aj mne...
Ježišov odkaz je veľmi jasný... keď tohoto sa budeme držať, ateizmus a démonické vplyvy nemajú šancu. Koľkí svätí a vizionári opisovali, ako sa démoni trasú pred vyslovením mena Ježiš, Mária, pred ružencom.... dajme deťom ruženec do ruky, nech ho nosia pri sebe....
Časom zistia, ake krásne je vyjadrovať úctu Matke Kristovej, a zvelebovať Boha v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Časom zistia, keď si uvedomia, koľko času premrhali úplnými zbytočnosťami, a veľmi bude človek potom ľutovať, že mohol vykonať určite spústu osožných vecí, ale dovtedy si to len neustále ako keby ospravedlňoval svojou vlastnou nevedomosťou, miesto toho, aby sa konečne chopil šance, a niečo s tým aj spravil.
Lenže keď nám to bude jedno, keď nad tým budeme zahadzovať len rukami, potom sa nečudujme, že sa nám nebude dariť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
brainwash su napríklad reči 150 poslancov o tom, ako sa zlepšuje kvalita života, a si totalne na dne. ja ponukam pozdvihnutie cloveka prave koli tomu, v akom stave sa človek nachadza, ponukam pohľad, kde ked sa odovzdáš Bohu bude ti lepšie. si myslíš, keby som bol nejaký chudák, žeby som toto mohol napísať? ja viem o čom hovorím. brainwash a podobne braky su časopisy novy čas sme plus sedem dni a ostatne taraniny ak nepočitam monology premiera, ktore su pre zdegenerovane mozgy
Napíš svoj komentár
je to smutné, veľmi smutné pomyslieť, kde týto nešťastníci skončia...