Aj od tých, čo som prijal nie celkom príjemné komentáre, ktoré som niekedy pod vplyvom pocitu zmazal. Proste som sa nechcel pozerať na niečo, čomu niekto nerozumie, niečomu odporuje a útočí bez toho, nie aby získal objektívnu pravdu. O to celkovo nejde, lebo niekto naozaj úprimne môže mať iný názor.
Avšak je rozdiel kedy niekto pozná naozajstnú pravdu, a kto o nej len špekuluje. Teda pozná jasné dôkazy, ktoré teda majú svoju váhu, a napriek tomu špekuluje, či mu niekto priamo neklame. Nie raz sa mi stalo aj mne, že som proste o niektorých jasných veciach naozaj mal pochybnosti, ale nie raz som mal tendenciu napríklad uveriť klamstvu, možno len preto, lebo niečo horšie je akosi populárnejšie, ako pravda, čiže, nie jeden krát predsa vidíme, že dobro nie vždy víťazí nad zlom, ako to je posolstvo rozprávok, hoci je pravda, že dobro, ako symbol Krista a jeho víťazstva nad zlom, diablom už naozaj zvíťazilo, a tam je predsa počiatok celej spásy. Celej spásy v pravda, celej spásy v dobre, v láske, lebo láska ktorá pochádza od Boha predsa posväcuje celý set.
Kto pozná pravdu, ale v skutočnosti mu ide len o to, aby svojím komentárom, nemyslím teda priamo tu na diskusiách a podobne, rozvíril hladinu na základe osobných teórii, kde nechce, aby niekto o tom rozmýšľal. Či teda podroboval akémusi kritickému zmýšľaniu, že či môže byť pravdivé, čo nemusí byť pravdivé.
Nejde tu len o ten akýsi klasický scenár, čo som sa učil na hodinách filozofii, že človek si musí osvojiť kritické myslenie (koniec koncov, je otázne, čo musím, a čo chcem... nikto mi predsa nič nemôže len tak nanútiť len preto, lebo to on povedal, prikázal, niečo sa jemu aktuálne pozdáva, a teda ide svoj názor pretláčať bez toho, aby niekto to vedel posúdiť zo svojho stanoviska a mal svoj vlastný názor a kritické myslenie)
Koniec koncov, ešte k tomuto odstavcu poviem toľko, že práve kritické zmýšľanie vzniká na základe toho, že človek nad niečím rozmýšľa, nie či je to v niečom pravda, alebo nie... to má byť jasné od počiatku, ale ako si prirodzene vyselektujem to, čo prijmem do môjho myslenia a vedomia, čo prijmem ako fakt a objektívnu realitu, a nie to, čo niekto subjektívne si myslí, ja budem opakovať dookola, bez toho, aby som to podrobil kritike, môjmu prístupu, využil tým pádom akési moje všeobecné poznatky, práve preto, aby som dokázal, že do školy som nechodil nadarmo, ale naučil sa rozmýšľať.
Možno ste si niekoľko krát všimli, že nie jeden krát som kriticky zhodnotil pedagogickú výchovu, prevažne sa jednalo o hodnotenie na základných školách. Samozrejme všetka česť, tiež som dva roky učil, avšak musím povedať, že pokiaľ nenaučíme deti rozmýšľať nad tým, načo sa vlastne učím, a či prinášam predovšetkým dobro a lásku tam, kde je to najviac potrebné, to, čo potrebujem do svojho života, pokiaľ tieto veci teda budeme nedajbože zanedbávať, neviem, či niekomu exaktné vedomosti pomôžu aj mimo školských lavíc, profesorských katedier, a celkovo pedagogického systému ako takého.
Nie jeden krát sa mi stalo, že po napríklad uverejnení môjho článku sa mi spustili niektoré reakcie, napríklad aj cez TS a podobne, niektoré priamo do komentáru, ale to je v poriadku, aj keď niektoré som priamo zmazal, a považujem to za vhodné opomenúť. Spravil som to preto, lebo som sa proste tak rozhodol, ale nie preto, aby som sa vyhol možno priamej alebo nepriamej konfrontácii, ale preto, lebo daná námietka nijako nesúvisela s tematikou, na čo som poukazoval po niekoľký krát. A pritom je to škoda, pretože ja mám rád proste diskusiu, kde sa aj niečo obektívne nové dozviem.
Niekto nemá rád kritiku, ale to nemá rád nikto. Problém kritiky je však veľmi inteligentný a to v tom zmysle, že kritika mi slúži na to, aby som sa dozvedel ešte viac. Aby som ešte viac prebádal svoje možnosti, aby som sa ešte raz zamyslel predovšetkým nad tou stratégiou, ako nerobiť a neopakovať chyby, ktoré môžu mať v niečom fatálny následok.
Záverom ešte niečo do odseku. To je niečo ako napríklad na stavbe kde pracujem. Keby som nepoužíval napríklad vodováhu pri ťahaní, murovaní iporiek, tehál, a iného stavebného materiálu, ktorá svedčí o rovnosti, kvalite, akosi mojej práce, svedčí o tom, aby tá stavba vyzerala naozaj dobre, keď dokončíme napríklad požadovanú prácu, toto som uviedol ako príklad, teda keby som to nepoužíval ako pomocný nástroj, nikde by som sa nepohol. Bez toho to nejde.
Vodováha nesúvisí priamo s murárskymi prácami, pretože priamo súvisi len betón, malta, lepidlo na rozrobenie, a podobne, to isto poznáte viacerí, potom sieťka, a tak ďalej, to súvisí, ale vodováha mi slúži na to, aby som si priebezne kontroloval moju prácu, pretože to,či ide rovno múr, nemôžem vedieť na základe mojej skúsenosti, ale na základe toho, že tú vodováhu proste k tej stene postavím a pozriem sa, či je všetko v poriadku. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár