Minule na internete som zahliadol jeden skvelý citát. Znie asi v takomto duchu, neviem či to poviem v originálnom znením, avšak zachovám podstatu.
Príliš veľa ľudí sa snaží urobiť dojem na ľudí, ktorí ich nezaujímajú a v podstate ani nemajú radi.
Poďte so mnou uvažovať nad touto veľmi múdrou ba priam geniálnou vetoum nad ktorou som sa rád pozastavil, pretože sa to týka skutočne mnohých ľudí.
Ako som v blogu s názvom všetci sa klameme vyjadril podobné myšlienky, rád sa ku nim vrátim. Nielen sa klameme, ale skutočne, častokrát veľmi nezmyselne bojujeme o akúsi nereálnu, nezmyselnú, ba priam na tele a na duši zdraviu škodlivú priazeň, uchádzame sa ako keby o milosť u niekoho, ktorého v podstate nemáme radi.
Dosť dlho som to totiž ani ja nechápal. Myslel som si častokrát naivne, že keď sa nejako akokeby zmením, alebo budem sa snažiť možnože v niečom napredovať, a snažiť sa o rast mojej osobnosti, o nejaké moje osobné, individuálne skvalitnenie, že to proste pôjde samo od seba.
Žiaľ, moja intuícia vyhrala na plnej čiare, a ja som sa samozrejme, našťastie, teda ako ináč opäť nesklamal. Opäť vyhralo vo mne moje vlasné vnútorné presvedčenie, moj nezdolný optimizmus, moje vlastné predvídacie schopnosti, keď skutočne častokrát vidím niektoré veci dopredu. Nie ako nejaký jasnovidec, to nie, ale proste cítim ako keby niečo som skutočne videl, a nikdy ma moja intuícia nesklamala. Aspoň zatiaľ.
Prečo to všetko robíme? Prečo sa takto klameme, a nahovárame, že keď silou mocou sa snažíme u niekoho pre náš život absolútne otravného a nepotrebného človeka ako keby zabodovať na celej čiare?
Načo toto všetko vlastne robíme? Naivne som si myslel, že to pre život je potrebné, však moje kresťanské povedomie, presvedčenie, to keď predsa otvorím Písmo Sväté, najsvätejšie spisy, tak mi jasne hovorí, aby som mal v úcte nielen svojich nepriateľov, ale ba dokonca aj svojich nepriateľov.
Vysvetľujem si to tak, že Ježiš chce dobre mne. Že to, že musím akokeby zabodovať u môjho neprajníka, tak možno to Pán myslí v tom zmysle, aby ma nestravoval prílišný spravodlivý hnev, ale že to mám proste ponechať nejako na neho. On stvoril ako mňa, tak aj jeho, a všetci ľudia sme si v zásade rovní.
Nad nami je jedine Boh, nik iný, tak potom nemám sa ani len snažiť nad niekým vyrieknuť nejaký ortieľ. Nemáte aj vy ostatní pocit, že to je veľmi ťažké? Niektoré veci neviem v sebe udusiť, a takto vyventilovať sa pokladám za najlepší duševný relax, pri ktorom opadne zo mňa všetká zlá energia, a potom aspoň začas nemyslím na zlé. Nemyslím na to, ako ma niekto opäť naštval, nemyslím na to, že sa musím na niekoho hnevať, avšak uvedomujem si, že hnev je tiež jeden z hlavných hriechov. Nič ma v tom neospravedlňuje, určite. Pokorne sa ale preto priznám, že ešte nie som taký dostatočne silný, aby som na pleciach len tak uniesol také krivdy, to si môžeme povedať viacerí.
Neviem či si to vysvetľujem dostatočne jasne, avšak ide mi o jedno. Zbaviť sa mojich neprajníkov, a nechcieť počuť od nich ani jedno jediné slovo. Človek, o ktorého by som si topánky ani neobtrel, sa mi smeje do očí, pričom on je najväčší chudák, a hodný len samého poľutovania. Nie je to hrozné?
Ešte to som sa zamyslel, že mi je veľmi ľúto ľudí, ktorí nie su veľmi sebavedomí, a nevedia dostatočne čeliť nejakým nezmyselným narážkam, opäť sú to skupiny ľudí, o ktorých by som si neobtrel ani moje špinavé topánky. Áno, práve som prišiel zvonka, von je poriadna snehová diskotéka jedna radosť, proste dobre, bol som sa prejsť, vyventilovať. Bol som nabrať niekoľko myšlienok, prebehlo mi hlavou spústu zostrihov z minulosti, čo som prežil, a čo mi to všetko dalo, a kam ma to vlastne posunulo. Musím povedať, že jednoznačne vpred. A čo je dôležité, musím byť aktívny, a nesmiem zaspať na vavrínoch. Nikdy neochabujte, a nikdy sa nespúšťajte zo svojich plánov, a nenechajte si zobrať svoj optimizmus, ktorý vám veľmi veľa ľudí závidí.
Čo je krajšie, a najmä múdrejšie, ako byť sám sebou? Čo je lepšie, ako keď si jednoducho poviem, že niekoho proste nepotrebujem, je to za mnou konečne, ako sa niekomu prosíkať ako nejaký somár? Mnohým by sa žilo stokrát lepšie, keby si uvedomili, že druhí ľudia nemajú záujem o ich spoločnosť, len ich chcú namočiť do stoky, v ktorej sa zmietajú oni sami, a potrebujú proste v nej nejakú primeranú spoločnosť, ktorí rovnako hlúpo zmýšľaju ako oni.
Rozmýšľajte nad tým. Rozmýšľajte, či sa oplatí investovať do rizika. Nepoznám človeka, ktorý riskuje s vedomím, že to jednoducho stratí. A nepoznám človeka, ktorý je rád stratový, a keď mu niečo nejde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár