Emócie sú veľmi nebezpečné, pokiaľ človek nedokáže rozpoznať tú hranicu medzi racionálnym uvažovaním a pudmi.
Tie nemajú ani zvieratá, a videl som v jednom dokumentárnom filme, alebo kamerovom zábere, ako napríklad v živočíšnej ríši teda na mláďatá zaútočila vlastná matka (zvieracia samozrejme) nerozumel som tomu, prečo je tomu tak.
Je teda lepšie v niečom mlčať, rozumej pod tým nielen fyzicky neprehovoriť, ale celkovo neprejaviť nijakú aktivitiu, alebo konať. prečítal som si komentár, isté vyjadrenie, ktoré citujem .....
"...samozrejme treba vedieť povedať tú svoju pravdu,otázkou je či sa chcú obaja k pravde približiť...ak sa iba jeden snaží a druhý ignorujeľahko vzniknestav o ktorom píšeš krik je len výkrik do tmy ,skôr mlčanie je oveľa bolestivejšie...ticho ,ignoracia môže byť aj na upokojenie situacie aj na vyjadrenie neúcty k danemu človeku..."
Moje vyjadrenie je približne takéto.
Prepáčte, nechcem sa zapájať, ale domnievam sa, že Vašou vyslovenou frázou určite nemáte pravdu, a pokúsim sa vám logicky vyvrátiť Váš argument, teda skúste nad tým porozmýšľať.
Sú slová ktoré v zlosti nevrátiš späť. pokiaľ máte s niekým spor, je viac než isté, že naozaj niečo poviete, čo ste nemali. Pokiaľ ste vyzretá osobnosť, táto scéna Vás nemôže nijako ovplyvniť. Jestvuje mnoho metód, ako človek ostane nad vecou aj pri hraničných situáciách.
Človek, ktorý je naučený neustále len jednak útočiť ako prejav mentálneho komplexu (napríklad agresor, ten kto šikanuje a podobne, napríklad ešte v školskom prostredí, a o tejto tematike sa v minulosti prakticky nikdy nehovorilo, a nevenovala sa im nijaká pozornosť),
poprípade sa neustále len brániť, ako obeť. Obeť častokrát ak robí dobre, má pocit, že robí zle, a býva častokrát takýto človek neprávom a nespravodlivo zahanebný, zaznávaný, a podobne. Teda v skratke poviem, že napriek tomu, že tá obeť toho všetkého zlého ničiacieho, deštrukčnému režimu ( nemyslím politického) konala správne, bolo jej ubližované.
Ten človek má pocit, že on koná nesprávne, je zahanbený, hľadá možnosť sa napríklad niekomu alebo niečomu nasilu prispôsobiť sa, a takto v podstate ospravedlniť šikanovanie a tie útoky na jeho osobu, častokrát neprimerané, čo samozrejme sa môže, ale aj nemusí v podstate prejaviť v dospelom veku, kedy človek si môže byť prakticky neistý pri veciach, kedy istý si má byť, ale je istý pri veciach, kde sa pripúšťa akási rôznorodá možnosť.
Je to síce moja hypotéza, ale ak sa nad tým tak v krátkosti zamyslíte, celkovo môže byť reálna, pravdivá, navyše vysoko pravdepodobná.
Dôvod je pomerne jednoduchý, keďže nemal dotyčný človek napríklad možnosť k vlastnému seba rozvoju, akémusi vyrovnanému pokojnému emocionálnemu dozrievaniu, žil pod neustálym strachom a terorom, asi ťažko sa v dospievaní, zrelosti a starobe niečo zmení.
To vám ostane prakticky navždy, ale je možné s tým naučiť sa žiť a predovšetkým pracovať na sebe.
Je jedno, či ten človek pri ktorom posudzujeme činy, je napríklad morálne dobre založený, alebo je to nejaký nevychovanec. Otázka je, čo si pod jedným alebo druhým pojmom predstavujeme.
Tu môžete jasne na tomto príklade (častokrát extrémnom, nie celkom príjemnom, ale predsa sa to stáva pomerne často v našej spoločnosti )vidieť, že tá pomyslená (ale v podstate reálna) hranica, proste ten akýsi emocionálny predel medzi dobrom a zlom, ako dvomi úplnými protipólmi je veľmi tenká, že človek nedokáže prvotne rozpoznať dobro od zlého.
Pokiaľ ste zrelý človek,( človek prakticky cel život objavuje sebe samého, a ani dobre seba samého nepozná, čo sa vníma ako celkom podarený paradox, nie to ešte spoznať niekoho cudzieho, a zamýšľať sa, čím všetkým vás napríklad ešte dokáže prekvapiť ) dobre viete, že v konflikte a výmene názorov sa občas stane, že poviete niečo, čo by ste nikdy nepovedali.
Domnievam sa totiž, že ľudská psychika (teoreticky, podľa môjho názoru) nie je nastavená na neustálu sebakontrolu, aj keď mnohí by si to práve tak želali..
Práve preto je človek nastavený a vybavený pudmi, ktoré nemajú logické opodstatnenie. povedzte aké logické opodstatnenie má zabitie v sebaobrane. ako môžete niekoho zabiť, a ospravedlniť si to tým, že ste sa bránili. Tak buď ste sa bránili, ale bo ste tak isto súbežne útočili so smrteľným koncom. Zdanlivo som vyslovil komplikovaný hypotetický príklad, avšak veľmi logický.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár