Mnohí ľudia v sebe niečo potláčajú, ale nedokážu sa s tým vyrovnať. Nedávno som niečo kriticky skomentoval na facebooku, ale mám pocit, že oni tomu nerozumeli. Áno. Všetko chceme vidieť jasne. Nik si nechce zašpiniť ruky, pretože to pre neho znamená vynaložené úsilie, nejakú obetu, ktorú proste nedokáže prijať do svojho života.
No. Niečo o tomto som sa dočítal aj na katolíckych periodikách, aj v diskusiách, ale musím smutne povedať, že boli dosť od témy. Mal som pocit, že áno, niečo ma s nimi spája, ale ešte horšie a príšerné ma rozdeľuje. Čo to znamená.
Je pravda, že najhoršie na človeku je, keď sa dokáže na niekoho vyslovene upnúť citovo. Tam stráca pevnú pôdu pod nohami, a z realistu sa stáva idealista. Nič nevníma reálne. Nebezpečenstvo pre neho je zrazu výzva, ťažko zdolateľný terén malina. Neriešiteľné otázky dostali odpoveď, a ponad niektoré malichernosti sa začína pozerať s nadhľadom. Ako je možné, že v človeku sa udiala takáto zmena. Čo všetko za tým môže byť.
No. Akurát som na faceboku zhliadol jeden citát, ktorý spomína toto. Skôr, ako sa rozhodneš niečo ukončiť, polož si otázku, či dokážeš bez toho žiť. Myslím si, že lepší citát do tejto problematiky, ktorú som teraz nadhodil ani nemôže byť, a poviem približne ako to vnímam.
Je veľmi ťažké sa s niekým na niečom dohodnúť. Ešte ťažšie je s niekým, minimálne ideovo alebo názorovo sa rozísť. Zvlášť je to vtedy, kedy niečo k tomu človeku cítime, a nie je nám ľahostajný. Vieme dobre, že človek sa nedokáže s najlepším priateľom pohádať. To sa nedá. Či už má muž ženu a opačne, teda chcem to povedať z pohľadu muža a vnímania aj ženy, vieme dobre, že obaja sú na sebe závislí. Keby to tak nebolo, nepatria k sebe.
Napadla mi pieseň od českého speváka Kryštofa, a jeho piesni Ty a ja. Pretože ty a ja sme jedno len z dvoch častí, pretože ty a ja sme dve krídla nad priepasťou, a tak dúfam, že to čo i mne tak mrazí, nie sú len tri tyčky na konci frázy. No trochu som tieto slová nechtiac teda poslovenčil, nakoľko po česky neumím Tento spevák práveže toto úplne geniálne vystihol, a túto pieseň počúvam veľmi rád. Vyjadrujú totiž pravdu. Pravda, ktorá človeka oslobodí od klamstiev, ktorým verí. Dá sa vôbec veriť klamstvu, keď klamstvo je opak pravdy? Ešte neviem, možno sa to spýtam v mojom najbližšom článku. No teda. Nie žeby som sa rád a často ponáral do akýchsi menej príjemných, alebo nepríjemných nostalgických pocitov, ale preto, že práve niektoré vrúcne, melancholické piesne, nás nútia nad niečím sa zamyslieť, rezonuje to istý čas v človeku, a práve niektoré myšlienky z piesne, ktoré sa mi napríklad páčia, keď som nad tým uvažoval, ponúkajú naozaj hlbokú pravdu o fungovaní medziľudských vzťahoch.
Vytrháva to človeka z naivity a prenáša ho opätovne do stavu reality, ktorá nás obklopuje. Je to dôležité z toho hľadiska, aby človek sa zobudil zo svojich predstáv a prijal realitu aká je. Je ted zaujímavé, že človek častejšie túži po nejakom stave, ktorý neexistuje, a odmieta realitu, v ktorej žije.
Je to azda preto, ako to povedal Winston Churchil, jeden jeho citát, že sny sú krajšie ako realita.
To isté platí aj v prípade, kedy niekto si dokáže podmaniť toho druhého bez toho, aby si to uvedomoval. Možno to ani nechce, ale čím človek pestuje vrúcnejší vzťah, čím viacej sa muž o ženu zaujíma, snaží sa ju preskúmať, možno tým viac sa ešte sklame. Platí to isto aj naopak.
Záverom poviem toľko, že človek si musí držať odstup od iných, a aj tu sa potvrdzuje pravidlo, že zdravý rozum, intuícia, je predsa to najdôležitejšie, čo človek môže mať, pretože mu pomáha zorientovať sa aj tam, kde to pre neho nedáva zmysel ani žiadnu logiku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár