Mám rád, keď narazím na ľudí, ktorí podone zmýšľajú ako ja. Nie preto, že sa v nich vidím, a môžem si zatlieskať, že som našiel práve v tejto chvíli podobne zmýšľajúceho človeka, ako som ja, ale práve naopak. Konečne niekoho začína zaujímať ktosi iný, ako jeho vlastné ego, ako jeho vlastná individualita, ktorá pôsobí veľmi deštrukčne a uzatvára človeka pred skutočnou realitou.
Opisuješ dosť podobné stavy. Opisuje napríklad to, čo som zažíval presne ako ja. Že jednoducho od detstva, od mala som sa vždy cítil ako keby nejakým iným, ako keby podvedome som sa odlišoval od mojich rovesníkov, susedov. Pravda je taká, že dosť dlho som nechápal mnohých ľudí. Je to podľa mňa preto, lebo mi kládli také otázky, na ktoré som nevedel dať primeranú odpoveď, ktorá by sa páčila im.
Už nie raz som spomenul, že sú ľudia, ktorí sú osamotení, avšak nie z vlastnej viny. Pokrytcov naokolo je ako v zime snehu, takých nepotrebujem. Samotu nemám rád, a snažím sa jej úspešne zbavovať.
Mám veľmi rád idealizmus. Pozriem si napríklad na internete nejakú pieseň, ktorá má veľmi pozitívne účinky. Dokáže ma razom vytrhnúť z mojich pochmúrnych myšlienok, a hoci sa ponorím do možno nejakých virtuálnych myšlienok, avšak je to stokrát lepšie, ako neustále bojovať s nezmyslami, a s nenormálnosťami, ktoré nás obklopujú.
Pozrieš sa na nejakého individualistu, a zato, že sa nejako možno aj dosť podstatne vymyká nejake predstave zakomplexovaných ľudí, ktorí nanešťastie už nedokážu samostatne logicky myslieť, lebo sa dali strhnúť väčšinou, a myslíš si, že prišiel z inej planéty. Opak je však pravda. Z inej planéty sú ľudia, ktorí práve naopak, dalo sa strhnúť väčšinou, dali sa presvedčiť že čierne je v skutočnosti biele, a blázon je ten, kto tomu neuverí, a takto sa smejú pravde do očí a glorifikujú klamstvo, lož, pretvárku, skazenosť, tlieskajú pokrytcom, jednoducho žijú v nenormálnom svete, z ktorého je veľmi ťažko sa dostať nejako von.
Keď robíš niečo, čo vlastne ani nechceš robiť, ale len preto, lebo ťa vysmejú pre tvoju individualitu. Keď som si toto všetko uvedomil zistil som napríklad jednu veľmi zaujímavú metaforu. Toto je tých tridstať strieborných, pre ktorých Judáš zaprel samotného Pána Ježiša Krista. Myslel si veľmi naivne, a veľmi klamal samého seba, že práve tých pár peňazí ho skvalitní, obohatí, a predsa, pozrite sa, prečítajte si v Písme, čo sa skutočne stalo. Zaprel, zradil skutočne nevinnú krv. Vyhnal od seba človeka, ktorý kade chodil, len dobre robil, a bol to jeho Majster. Pozrime sa na toto očami dnešnej doby, veľmi veľa prehreškov robíme, ktoré si neuvedomujeme, a viníme z osobných neúspechov všetkých ľudí naokolo, ale bojíme sa o vlastnú kožu.
Taký som bol aj ja. Priznávam si to verejne, pretože nechcem vyzerať ako nejaký pokrytec, ktorý má rád ľúbivé reči, ale by mi možno nevoňali inšie.
Ľudia nemajú radi, keď v ich prítomnosti žije nejaký človek, ktorý nielenže vyznáva nejaké individuálne zákony, ale proste zo svojej osobnosti vyžaruje proste niečo nezvyčajné, pred ktorým majú oni odpor, pretože, aj oni možno voľakedy túžili byť čímsi výnimočný, avšak ich vlastná neschopnosť a možno nie predurčenosť im to nedovolila, tak si vyvršujú zlosť na niekom, v ktorom vidia akokeby nastavené zrkadlo svojej dávnej neschopnosti, vidia sa v negatívnom svetle u niekoho, len preto, lebo oni na to nemajú. Proste niečo také, pre ktoré nevedia toho človeka vystáť vo svojej prítomnosti. Prečo sa to deje, na toto nepoznám odpoveď.
Tí ľudia, ktorí hlásajú rovnosť, spravodlivosť, ju v skutočne nemajú, pretože človek, ktorý sa niečím vystatuje je obyčajne typ človeka, ktorému to chýba, a takto akokeby v zastieraní potrebuje dávať nejaké rady. Má rád len ľudí, ktorí mu lichotia, a tí, ktorí sa neboja povedať mu do očí pravdu, takého najradšej utopí v lyžičke vody.
Neviem či poznáte pocit, keď niekto sa na vás intenzívne díva, a vy ako keby proste cítite pohľady. Ja taký som, a moja intuícia ma ešte nikdy nesklamala, ani neklamala. Myslel som si, ako som to aj spomínal, že čím je človek starší, tým je kvalitnejší, možnože o čosi múdrejší ako v nejakej ranej mladosti, avšak veľmi som sa pomýlil. Veľmi veľa lží som si navrával, a úcta k ľuďom musí byť samozrejme aj opodstatnená.
Nemôžem byť úctivý k človeku, ktorý je starší, ale ma intenzívne prenasleduje, a cítim negatívnu energiu z neho. Pravda je taká, že ešte celkom sa nedokážem vymaniť nejako duchovne z jeho akokeby područia, a cítim, že mi praje všetko zlé. Ach jaj. Pozývam všetkých ku intenzívnej modlitbe za oslobodenie od takýchto stavov, pretože veľa ľudí, od ktorých cítite aj negatívnu energiu sú na veľmi zlej ceste.
Raz som čítal kdesi, nejaká meditácia náboženská to bola, že Boh k nám prehovorím a posiela do cesty akokeby nachsvál aj spomedzi nepríjemných ľudí, avšak o tomto silne pochybujem. Toto si napríklad nemyslím. Je ale na druhej strane dosť možné, že je to preto, aby sme boli dostatočne pokorní, a nejakými údermi v nás krotí maniere, vďaka ktorým sa nám možnože rapídne vzďaluje horizont nebeského kráľovstva.
Je viac než isté, že veľa vecí nie sme schopní pochopiť našim rozumom, a preto Boh pre nás predstavuje istú nutnú potrebu, aby sme prosili Jeho o prítomnosť v našich životoch, keď si nevieme radu. Spomeňme si, koľkokrát sme možno zúfalo potrebovali pomoc niekoho, a obracali sme sa ako keby nachsvál na takého človeka, u ktorého už podvedome sme vedeli, že nám pomôcť jednoducho nedokáže, avšak predsa sme intenzívne dúfali, a mysleli, že on je ten, ktorý nám pomôže.
Prosme dennodenne o dar pokoja, rady, a proste o 7 darov Ducha Svätého, a prosme o to, aby Boh viedol náš život, bez ktorého nemá vôbec nič zmysel. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár