Predsa som sa len rozhodol, žeby som pridal ešte ako na pokračovanie niekoľko myšlienok, ktoré ma napadli na túto myšlienku, tento zaujímavý citát. Dnes som varil výnimočne fazuľovú polievku, pretože som chcel vyskúšať čosi inšie, nakoľko som používal sáčkové polievky. Musím povedať, že okrem toho, že pravdepodobne som si spravil asi jedlo na tri dni, nielen samozreme pre seba, ale aj domov čosi už mám pomaly nachystané, celkom som rád, že rýchlo pomerne sa učím nové veci, ktoré som napríklad nemusel ešte v relatívnej krátkej minulosti vôbec riešiť, a ani nad tým špeciálne neuvažovať. Predsa len človek sa učí neustále, a všetky potrebné poznatky v praxi sa dozaista zídu.

Aj v tejto nepatrnej poznámke, ktorú teda spomínam v prvom odstavci, nič nie je dokonalé, to každý azda uzná, ale práve, človek sa má usilovať čo najlepšie si odviesť svoju určenú prácu. Prečo to spomínam? Práve preto, aby človek pocítil v nejakej miere pocit, že v ten daný okamih, v tú chvíľu predsa len bol potrebný, a vedel dostatočne využiť práve ten kapitál, ktorý máme v sebe. Pretože byť, alebo prezentovať sa pred niekým, že všetko vie, a o všetkom má cenné informácie, časom môže viesťk istému zneužitiu situácie, a celkom isto k vyhroteniu vzťahov.

Čo teda môže pre nás znamenať to, čo je hlavným mottom článku. Nikdy nechcem byť jednotkou, pretože jednotka je blízko nuly.

Aj vo svojom okolí poznám človeka, teraz ma to napadlo, ktorý naozaj za každých okolností chce byť jednotkou. On všetko vie, nik ho neoklame, lenže toto človeka vie odradiť k prejavenej dôvere, pretože za tou dokonalosťou sa celkom isto môže skrývať istý druh škodlivej falošnosti 

Isto poznáte aj vy. Obyčajne ten človek čosi maskuje pred nami, a pozorný a vnímavý človek, ktorý sa nenechá len tak ľahko oklamať zistí, že používa celkom iste nekalé praktiky, ktoré teda nič alebo pramálo majú spoločné s čestnosťou a spravodlivosťou. Práve preto si dávam na isté veci pozor, pretože človek pri nečestných ľuďoch môže nadobudnúť pocit, že máločo vie, pričom míľovými krokmi predčí svojho súputníka. Lenže problém je, že k tej nule ma naozaj extrémne blízko, najmä keď som si vedomý, že za nedá v dostatočnej miere na neho spoľahnúť. Pomyslel som si, no škoda, ale aspoň takto môžem byť v oveľa väčšej miere akýmsi pozornejším a ostražitejším. To azda viacerým z nás chýba, keďže niekedy sme až príliš výrečný, a nedávame si pozor, čo komu povieme. Práve preto si človek takto dokáže narobiť problémy tam, kde ich vôbec nepotrebuje.

Práve tento spomenutý fakt ale na druhej strane v opačnom prípade celkom iste môže z nás urobiť tie jednotky. Jednotky, ktoré nenadobudnú ani po čase na tej pomyslenej časovej osi krivku smerom k zápormým číslam naľavo, ale práve naopak, doprava smerom k plusovým hodnotám. Práve to má byť náš cieľ. Byť najlepším neznamená akési nazvem to maximalistické sebahodnotenie, kde človek v istom zmysle slova môže nadobudnúť napríklad istý druh neohrozenej pozície byť pridelený do istej prvej línie dôležitosti. Čo ale znamená byť najlepším s určitosťou pravdepodobne nedokáže nik, pretože aj pojem najlepší je veľmi ťažké zadefinovať. To, čo je napríklad pre mňa najlepšie, a teda sa v určitom okamihu stáva akýmsi pomenovaním, alebo lepšie povedané synonymom dokonalostí, u niekoho to môže celkom isto znamenať presne opačne, akýsi priemer, dokonca až podpriemer, a to je niečo, co neuspokojí v dostatočnej miere jeho sibjektívne pocity a potreby.

Je chvályhodné, keď požadujeme od iných čestný prístup, a aj sami zároveň ideme pekne príkladom, ktorý je hodný nasledovania. Lenže niekedy priamoúmerne akokeby požadujeme istý výkon, pričom my sami nezanedbávame tento dôležitý moment. To môže teda celkom isto vyvolať istú dávku nášho nadšenia, ktorá prirodzene nás ženie vpred. Je to skúsenosť, ktorá sa nám môže ešte zísť.

Čo by som napísal na záver tohoto článku? To, že si chcem odviesť v čo najlepšej miere svoju prácu, ktorú aktuálne konám ešte teda nemusí celkom isto znamenať, že sa uspokojím s akýmsi priemerom, stredom, ktorý vyjadruje to, že nie som priklonený ani naľavo ani napravo. V každom jednom z nás je prirodzená akási rivalita, ktorá nás pomaly postupnými krokmi posúva ďalej za hranice našich možnosti a rozvíja naše chápanie smerom k lepšiemu.

 Alebo to, že ten pomyslený stred sa stáva akýmsi trvalým štandardom, ktorý vyžadujeme aj od ostatných. Je vyjadrením práve tých kvalitatívnych vlastností, ktoré v prvom rade nás robia čestnými, dobrými a spravodlivými ľuďmi,mktorí na základe pestovania istých overených tradíciách a hodnotách postavili svoj život na čestnosti, spravodlivosti, priamosti, a že si dokážu za každých okolností udržať chladnú hlavu a stáť si za svojím názorom.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár