Znamená byť šťastným len čistý sentiment? I

Kedysi dávnejšie, no bolo to ešte pred začiatkom leta, som dostal inšpiráciu, ktorú teda som pretavil do úvodného článku, a teda pýtam sa, či znamená byť šťastným len čistý sentiment. Začiatkom teda by som ešte napísal, že pojem sentiment znamená podliehanie citom, citovým rozpoloženiam a náladám na úkor rozumovej úvahy. Túto definíciu som prevzal z wikipédie, pretože dobre vieme, že lepšie je si niečo ozrejmiť z overených zdrojov, ako si niečo vysvetliť možno nesprávne, po svojom, bez toho, aby teda som si nechal poradiť. 

A síce to bolo len malé bádanie na nete, kde som si chcel ten pojem ozrejmiť, mne to dalo veľa z toho dôvodu, že som si chcel nechať teda poradiť. 

Nespolieham sa len bytostne na moje skúsenosti, nespolieham sa len a len na svoju možno intuíciu, niečo, čo človek má akosi prirodzene silne vyvinuté, len niekto teda to vníma silnejšie, niekto slabšie. 

Niekto intuitívne dokáže rozpoznať niečo, čo sa dá možno len rozumom ťažko vysvetliť, niekto to v sebe akosi nemá, absentuje to v ňom. Či je táto schopnosť, toto poznanie akosi dané do vienka, dané od Boha, neviem celkom presne opísať. Možno áno, možno nie. Nevenuje tomu pozornosť, pretože opiera sa o svoje praktické a racionálne poznanie, ktoré povyšuje rozumové zmýšľanie na podstatný level poznania. 

Lenže tu ako sa hovorí, narazí kosa na kameň. Ako to myslím? Predovšetkým tak, že človek nie raz je z toho všetkého zmätený. Zalieva ho celkom príjemný pocit, vie, že proste dozrieva. Vie, že tá situácia ho posunula dá sa povedať presne tak, kam to potreboval. Potreboval sa z niečoho proste vymaniť, a podarilo sa to, lenže nevie sa celkom zorientovať v novej situácii, a preto pozerá ešte dozadu.

A všetko mimo poznania je niečo, čo je teda mimo racionality. Ani tento postoj ako taký nie je celkom prijateľný, pretože dobre vieme, že v živote sa dejú mnohé udalosti, kde rozum ostáva stáť. V živote sa dejú skutočnosti, ktoré nevieme identifikovať, ani keby sme boli neviem akí múdri. Ani keby sme mali neviem aké vedomosti a poznanie, proste to nejde.

Človek môže zažívať akýsi pocit šťastia. Zväčša to nevie presne opísať, alebo definovať. Najčastejšie sa to deje napríklad pri nejakej dlhodobej citovej absencii, kedy viac menej je človek zvyknutý na to menej dobré. 

Nehovorím, že je zvyknutý na to zlé, ale vie, že niekedy sa akosi cíti bezpečnejšie vo svojich starých zabehaných chodníkoch, kde je akosi prinútený brániť sa, možno vyvíjať aktivitu smerom dopredu, možno je neustále v niečom podnecovaný, neustále dostáva nejaké impulzy, ktoré ho síce ženú dopredu, ale neúmerne rýchlo, a človek nie vždy to zvláda. človek si zvykol na akýsi rovnovážny stav, kde sa venuje svojim záľubám, koníčkov, možno viac športuje, ja som na tom podobne, možno sa v myšlienkach vracia k tomu dobrému, ktoré ale nesúvisí v nijakom prípade so vzťahmi. Kde si sprítomňuje všetko to dobré, čo prežil, aké má z toho pocity.

Povieme si, že čo človek z toho má. No reálne nič. Záverom poviem ale toľko. Keď človek konečne odhodí svoju masku, a raz spraví aj niečo nezištne, za čo nečaká odmenu, a obetuje sa pre nejak ciele, vtedy sa človeku začne dariť a možno spozná ten boží zásah, ktorý predtým nijako necíti. Pretože skutočné šťastie, ktoré prináša radosť človeku je niečo, čo sa nedá slovami opísať. 

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu