Ja viem pani, ja to nevidím..nepočujem, nepočujem to kde sa rútim s veľkým pokrikom hodným dlhého úúúúú. Láska ma obišla povedala uhni, nemám na teba čas, sny som dala tomu ktorý zobral posledný moje srdce.
Tak ti treba, Etelisko, keď ho rozdávaš, ako na podnose. Hlupaňa. Som až taká zlá? Som len predsa malý kúsok človeka, možno blázna.. Čo si o tom myslíš ty, Papier?
Otvorím si víno.
Pomaly ale isto v ňom nájdem odpoveď, veď raz v minulom živote to niekto povedal. Papier ty si mi to nevravel? Snívam o slobode, živote, dýchaní...ale aj tak sedím v svojom tmavom byte, kde na mňa padajú steny zo všetkých strán..plagáty tvoria zátišie tmavých obrazov, čudujem sa prečo ich tu mám, čudujem sa čo spravili za ten ich celý život...Aj tak sme iba papiere, nie?
Z reprákov pomaly doznieva ten tichý jazz...vždy mi pripomenie toho debila, s ktorým sme to hrali na lásku, a naše duše viseli takmer na vlásku. A pritom mu tá druhá, tú dušu vždy držala. Aj tak to stálo za nič...Stojí to za niečo..?
Pomaly si sŕkam víno. Chutí ako minule..možno som bola príliš dlho preč. A ono chutí úplne inak.
Aj tak najväčšiu lásku cítim k tebe, papier..Načo Princa. Ale možno, by sa predsa zišiel..
Možno som už stretla, Princa na bielom koni.. a možno to nebol Princ..a možno ani toho koňa nemal, možno jeho kôň bol len kokaín, zabalený hrad a život v jednej obálke..
Niekedy mám chuť sa pobiť, a biť sa dovtedy kým prídem na to, že biť sa nieje zdravé, alebo kým zo sveta nevybijem tie hlúpe žily, ktoré vládnu strachu,hlúposti..
Šňupnem si tabaku, reku hej...
Prečo sa, my ľudia bojíme strachu, že nás bude strašiť? Prečo sa ty papier, bojíš ohňa?
Končím papier. Už nieje čo napísať. Zatiaľ.
Tvoja Etela
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár