Dal si mi tričko ! Zobral si mi seba. A ja som si tiež zobrala seba a chcela odísť z tvojich snov ,lenže v poslednej chvíli si ma zastavil a sníval o mne ďalej.Opakovala som : ,, Erik ja ťa ľúbim ! " A ty si počúval. A ty si sníval a ja som si na malinkú chvíľočku dovolila snívať s tebou.Len prebudenie bolo neopakovateľné. Zobral si mi seba a vymkol sa z môjho srdca. Ale kľúč máš, stačí ho len opäť nájsť.Ten starý hrdzavý kľúč ,ktorý ti ako na tácke ponúkam už milióny chvíľ.A plačem. A plačeš. A aj citrón je menej trpký ako tvoje slová a aj krajina tisícich jazier má menej vody ako môj vankúš, ako moje kamarátky, ako tvoje tričko,ako moje tričko. Nedobehnú ma , lebo ja som pozadu. Lebo ja som sa zastavila na tej chvíli ,keď sme sa smiala a až potom keď sme plakali, som si uvedomila, že som nám brala spánok.A ľutujem to, spať je potrebné. A až potom som si uvedomila, že som nás zničila a ľutujem aj to . A dokonca ľutujem aj seba. Lebo tvoje činy, tvoje gestá, tvoje slová, tvoja mimika tváre a naše slzy zo mňa urobili motýľa. Ale takého, ktorý nikdy nevyletí , ktorý sa nikdy nenadýchne. Urobil si zo mňa veľmi škaredého motýľa a ľutujem aj teba. Lebo ani ty nebudeš môcť nejakú tú chvíľu lietať. A keď opäť rozprestreš krídla zistíš, že som ti písala a chcela písať, že som ťa ľúbila a chcela ešte viac, uvedomíš si,že ja som len jedna a ty si len jeden a nikdy nás nemôže nahradiť iný. A bude to bolieť a potom sa vrátiš a ja tam budem stáť. Budem v čiernej šatke s tvojím tričkom v mojich rukách a už nikdy neodídeš. Nepustím a odpustím . A zrazu to prestane bolieť. Ale teraz na to ešte nemysli. Ešte si vychutnajme posledné kvapky našich nekonečných sĺz, ešte raz prežime môj, tvoj a náš život v obrazoch ,ešte raz prečítajme staré texty ale z mostami nerobme nič. Tie ešte budeme potrebovať. Lebo ja nedýcham a ty si tiež zatajil dych.Lebo ja nelietam a ty sa ani nepokúšaš. Lebo ja spomínam a ty plačeš. Lebo ja sa chcem vrátiť a ty tiež, len hrdosť, myseľ a iné tvoje časti okrem srdca ti to nedovolia. Lebo srdce po mne túži, po mojom smiechu a po mojom plači, po mojich písmenách, po citoch , ktoré vkladám do farby slov a po mojej láske. Tak isto ako túžia po mojom utrpení a po mojej závislosti. Ty vieš, že bez seba sme ničím a so sebou všetkým. Ty vieš, že inde ti dobre nebude a v rohu svojej duše budeš túžiť, aby som sa vrátila. Tak sa otvor sám pred sebou a daj si šancu. A daj mne šancu a daj ju aj nám ,lebo plakať je príliš drahé. Dopraj šťastia ľuďom ktorých miluješ. Dopraj šťastie mne aj tebe a priznaj si, že aj keď to bolí tvoje srdce bije silnejšie, že aj keď rozum, ktorým sa riadiš hovorí nie, niečo ťa sem ťahá.A dovoľ mu ,aby ťa pritiahol až sem a potom dovoľ mne, aby som ti ukázala ovečku, ktorá je zavretá v debničke. Aby som ti dokázala ,že aj keď nemá povrázok neujde od teba, lebo si si ju skrotil a to znamená nadviazať puto, ktoré sa zničiť nedá. Dal si mi tričko , dali sme si seba a o chvíľu si dáme ešte viac, lebo len Sanny a len Erik existuje. Lebo na tom, len na nás , na tebe a na mne záleží.Lebo ak vtedy si bol všetkým, teraz budeš svetom, ak vtedy si bol životom, teraz budeš svetom, ak vtedy si bol stredom vesmíru, teraz budeme svetom spolu a svet prajem ovečkám.

a voniame tebou ...

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár