Píšem na želanie :) - pre Erika

zadanie :
potok
kávenky
čarodejnica z rozprávky
modrý kvet
šťastie z nálezu
plný film foťáku

prostredie :
zelený dom




Prestalo pršať. Ráno bolo mokré ale slnečné. Keď som zišla dole do kuchyne sedel pri okne a namáčal si keksík do kávy. Vravieval tomu ,,domáce kávenky " .Ani nemukol, ja tiež nie. Len som si prisadla, objal ma rukou okolo pása a ďalej sme pozorovali . Neviem čo pozoroval on ,ale ja som si len vychutnávala jeho prítomnosť a nemyslela na nič iné. Akoby som vedela, že je to poslednýkrát čo ma takto drží. Akoby moje telo čakalo odlúčenie , akoby sa pripravovalo na bolesť.


A tá bolesť naozaj prišla. Odišiel. Film nášho foťáku sa naplnil a bolo ho treba vymeniť za nový . Ani jeden z nás nevedel prečo . Proste sa to stalo, on si zbalil veci a pršalo. Ale bez slnka. Ale s dúhou. A bolo mi teplo. Keď za sebou zatváral dvere na schody položil modrý kvet a neobzrel sa, ani nezakýval a asi nemyslel na to, že by mal .Ten kvet som dala do vázy a cítim na ňom tvoje pery . Tie , ktoré ma dokázali hodiny a hodiny bozkávať. A keď sa naň pozriem zvyknem ťa nenávidieť, lenže v zápätí ma to prejde a zvyknem si uvedomiť ,že to nebolí . Alebo to bolí tak málo, že to necítim alebo tak dlho, často a intenzívne, že som si už zvykla. Náš zelený dom sa postupne rozpadal a ja som sa nasťahovala do modrého, ktorý mi kúpil otec na narodeniny. Ani spálňu som už nemala zelenú ,ale modrú a úplne som ťa vymazala z môjho života. Zamrzol si vo mne, tak ako v zime zamŕzajú stromy. Lenže ty si zostal zabudnutý a ony sa prebúdzajú. Nenudila som sa bez teba a nebola som ani prázdna , len keď som našla tvoju , našu starú fotku pocítila som nečakané šťastie, ktoré som utopila v tom potoku s kameňmi.Isto vieš , ktorý myslím lebo sme pri ňom často sedávali. A často sme sa pri ňom milovali a aj nenávideli . Ale nikdy nie tak intenzívne, aby potok utopil nás. Možno to aj cítil a možno len nechcel. Ten potok .


A keď si mi rozprával o čarodejniciach z rozprávky ,ktoré nás stvorili pre seba, určite si nemal namysli ,že mňa pre teba a teba pre mňa. Lebo ako sa časom ukázalo boli sme stvorení pre seba. Ty pre seba a ja pre seba . Ani jeden z nás sa nedokázal rozdávať ,ale aspoň jeden z nás sa to dokázal naučiť. A bola som to ja ,tá ktorá sa naučila obetovať, ustupovať ,nič nežiadať a aj milovať zadarmo .


Nechodil si skôr ani neskoro , ale nebol si ani presný. Neplakal si a nevedel si ani kričať. Ani vtedy keď som ťa veľmi, veľmi nahnevala a ani vtedy keď ťa nahnevali iní. Nosieval si tramky a rifle, na jar klobúk a na jeseň vlasy. V lete nič a cez zimu sme sa nevídali, lebo si chodieval do hôr. Začínal si ich milovať viac než mňa, moje chyby sa pre teba stávali väčšími a tvoje dokonalosti neznesiteľnými. Prestal ma tešiť tvoj úsmev, tvoje gestá a aj tvoja prítomnosť v našej zelenej posteli. Zvykla som si vstávať sama, spávať sama, jesť sama, milovať sa a nenávidieť sa sama. Prestala som ťa potrebovať a tak si sa rozhodol vymeniť ma. Aj naše čarodejnice, aj náš dom dokonca si zmenil účes a image. Alebo si len opeknel kedže si zrazu nebol môj ?! A možno to bolo mojou láskou, ktorá tiež odišla s tebou, keď si zatváral bránku ,alebo keď si kládol na schod ten kvet.A ten kvet už zvädol. A ty s ním. Len ja som sa opäť prebudila, keď mi počas umývania riadu tiekla horúca voda po rukách.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu