biela malá sova
kone
modrá
západ slnka
kotva
prostredie :
v knihe / v sne
A vtedy som ho videla prvýkrát plakať. A vtedy ma videl prvýkrát plakať a naposledy.Naše západy slnka sa začali skracovať a ja som čoraz menej často sedávala na terase.A prestala som v noci počúvať sovy. Tie malé, biele, chutné, skoro také chutné ako ty . A modrá bola podľa teba pekná farba, tak som ju začala mať rada. Bola som unesená záprahom koní, ktoré mi behali po rozume a ukrývali ťa do prachu a spomienok. Vždy to bolelo a bolo to ako niečo ,čo nechce zdvihnúť kotvu a odplávať. Žila som tebou a nikdy som sa nikomu neodovzdala viac ako tebe. A keď som aj niekomu patrila, tak iba končekmi prstov. A postupom času som sa začínala aj smiať,len keď mi večer niekto volal spomínala som na teba .A v noci som vykrikovala zo sna. A aj naďalej som ľuďom ukazovala svoju dostupnosť, svoju citlivosť a ony to využívali a ranili ma a trestali ma za teba. A aj žuvačky som prehĺtala,lebo mi to tak chutilo. Aj keď si ma učil opaku. Len raz som ju vypľula, aj to keď som sa dusila plačom,lebo som voňala tebou. Nachádzala som čoraz viac tvojich dostatkov a boleli ma všade. Svoju dušu som už nenašla ,ale viem prečo. A na raňajky som si robila kakao, tak ako si mi ho robieval ty. Ale nikdy nebolo také láskyplné, odovzdané, milujúce a nežné ako to ráno, keď si mi ho robil prvýraz.Jedávala som k nemu suché rožky a namáčala ich do hrnčeka, lebo keď sme boli spolu tak mi to prišlo chutné. A keď sme už spolu neboli tak sa mi z toho dvíhal žáludok, ale musela som si ťa nejak pripomenúť. A keď som bývala sama doma tak som si sama kládla otázky a sama som si aj odpovedala a tvárila som sa, že si tam so mnou,že ma miluješ a ja sa viac nemusím kŕmiť trnkami.A zatiaľ čo ostatným mladým ľuďom vypadával internet a signál, mne vypadávala chuť do života. A čítavala som si staré sms-ky a kričala som a plakala a padala na kolená, lebo to tak bolelo menej. A aj keď sa milujeme najviac na svete, aj tak sa najviac nenávidíme, lebo situácie nás zmenili. Lebo slová nás ranili a pohľady odlúčili.A ešte som ti aj písala a snažila sa dokázať moju lásku, ktorá je taká veľká a taká hlboká, že by som ti dokázala odpustiť aj vraždu mojej matky.A dokonca aj keď si mi písal slová, v ktorých si ma urážal mne blikali očká šťastím, že si vôbec napísal. A žila som tebou, lebo si vo mne zostal zaseknutý.A nikdy som ťa nechcela vyhodiť zo svôjho srdca, to ty sám si sa vymkol.A keď si mi už stýkrát povedal zbohom zomrela som. Len ty si vo mne zostal živý a ozajstný. Ja som bola vymyslená, taká akú nájdeš len v knižke, či vo sne. A radila som ti ako si ju získať, ako mať tú, ktorú si celý čas miloval. A keď už toho bolo veľa spálila som sa. A so sebou aj moje city a mosty, aj teba v mojom vnútri a už som nevoňala tebou ale smrťou. A bol si ukrytý v mojich perinách, v mojich perách a slzách,aj v očiach a dokonca som ťa mala aj v smiechu. Niekedy si sa objavil aj v šťastí ,ale častejšie v smútku a bolesti. Prichádzal si vždy keď som to nečakala a udrel si silno, tak aby som zakaždým padla. A mstil si sa mi s úsmevom na tvári, ale oči ti plakali, lebo si tým ubližoval aj sebe. Lebo si mlátil jedinú, milovanú osobu, ktorej patrilo tvoje vnútro, len si si to nedokázal priznať,lebo si nechcel. A keď ma už prestalo baviť vstávať a padať, zostala som ležať a ty si si zobral všetko, čo po mne zostalo. Nebolo toho veľa, ale ako trofej postačilo. A keď som sa sprchovala stekal si mi po zátylku, po chrbte až k pätám ,ale už nikdy som to nebola ja, lebo si ma spálil.Som pekná ale ty si vo mne krajší a si jediný, ktorý vie dokončiť vetu,aj keď som ju ešte nezačala.A keď som si naposledy líhala do našej postele, predala som ju, aj s tebou , aj so mnou a aj tak sme skončili spolu.Boli sme jedno telo, jedna posteľ, jeden prach, jeden popol, jedna troska, len neviem ktorý z nás zaberal väčšiu časť pahreby.
A ďakujem , za tvoj popol, ktorý sa spojil s mojím a vytvorili spomienkovú šperkovnicu, do ktorej nás spolu ukryli, lebo len ty si vedel doplniť vetu, ktorú som ešte ani nezačala.
Aj zato,že si už nezavolal ...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár