Tá kytica zvädla, ale nie preto, že by som jej nemenila vodu. Bol si vo mne a žila som tebou.
Som pekná ,ale ty si bol vo mne krajší.
Z bieleho papiera som si vyrobila malého anjelika. Nakreslila som mu tvoje oči a vždy keď odpadol lupeň z jednej z ruží on sa usmial. Niekedy to bol úškrn, inokedy úprimný, či škodoradostný smiech. No nikdy sa nesmial šťastím. Ten anjelik sa rozpadol. Nie preto,lebo som ho zničila, ale preto, lebo sa už nevládal smiať.
Upiekla som tvoj obľúbený koláč. Jedla som ho každý deň trikrát. Raz bol slaný, inokedy horký. Niekedy trpký ale nikdy, nikdy nebol sladký. Asi preto, lebo som si pomýlila soľ s cukrom.
Každý večer som si naliala víno. Lievala som ho do dvoch pohárov a vždy som ich oba vypila. Len tak, aby som ťa mohla znovu cítiť.
Sedávala som pri okne. Vonku bývalo pekne aj škaredo. Pršalo a snežilo a západ slnka som vždy zmeškala. A východ nikdy nestihla. Nesedávala som tam až tak často ako som si myslela. Ale bolo tam teplo. To tvoje. Také ako keď zakúriš v krbe, ale bolo cítiť tekvicou.
A chodievala som aj do lesa. Obzerať borovice, lebo si ch mal rád. Rozprávala som sa s nimi a zvykli mi aj odpovedať, ak práve nepršalo. Vtedy spali. Teda spali skoro vždy . Ale nikdy som nezmokla, kým padla prvá kvapka stihla som prestať plakať.
Aj mňa si mal rád. Možno, neviem, ale vyzeralo to tak. Aj vtedy keď si len mĺkvo sedel, alebo aj vtedy keď si jedol šišky z teplých rúk tvojej starkej, ktorá ťa tiež často spomína, mimochodom. A dokonca si ma ľúbil aj vtedy keď sa už minul cesnak. Miloval si ma aj keď si žmurkal na iné a aj vtedy keď ony žmurkali na teba v ich posteliach, pri ich oknách, alebo na ich balkónoch, či strechách.
Večer si si varieval kávu a ráno kakao, presne naopak. Nikdy si nebol presný ,alebo bol ? To si už nepamätám, lebo mám kopu iných starostí. Napríklad aj teraz, keď nič nerobím a len tak ležím v prázdnej vani ,lebo voda už dávno vytiekla. Sedím tu už asi mesiac, alebo aj dva, alebo len hodinu, či deň. Neviem, nemám hodinky. Stále tykali tak som ich vymenila za digitálne a tie nepoznám.
Vždy si vravel : ,, Mám rád chilli a tango. “ Vtedy som sa zdvihla a začala čistiť zemiaky. Neviem prečo, vždy to tak vyšlo. Potom si ich jedával s tou chilli omáčkou bez názvu a distribútora. Bola vraj domáca z teplých rúk tvojej starkej, ktorá ťa ešte stále spomína, mimochodom. Už menej často, mimochodom. Potom si sa zdvihol a zvŕtal ma v tichu sviečok a svetle hudby.
Kurva, preto teraz nemám žiadne sviečky. Neviem ako si si to vtedy predstavoval. Veď sviečky nie sú lacné, ani drahé,ale aj tak stoja dosť.
Pri jedle si mľaskal a nehovoril si ďakujem. Sralo ma to najviac zo všetkých tvojich dokonalostí.
Bol si neznesiteľný. Dokonca som ťa nenávidela. Možno aj preto lebo si sa voňavkoval v spálni. Neskutočne to smrdelo.
Tak ako ty. Tak ako tvoje borovice, ako tekvica, ako cesnak, ako chilli, ako celý môj život, s tebou. Ten predtým bol sladký a nesmrdel. V tomto si mi zavadzal. Aj tvoje teplo, aj tvoja láska aj nohy, keď si ma nimi v noci kopal. Častokrát som spávala na gauči a nikdy nie mimo mojej postele.
A ten smrad, teda tá vôňa mi ostala v perinách. A vždy keď sa pozriem hore zbadám ťa v mojich mihalniciach . A ostali mi dvere nášho bytu. Aj cesnak, aj tekvica a mám aj tú chilli omáčku, keby si sa náhodou vrátil. Tvoja starká ju posiela poštou a ešte stále ťa dosť spomína, mimochodom. A ostali mi mosty, tie nespálené.
A už nemeškám na západy slnka a stíham aj východy. Lebo tvoju bielizeň som vyprala a mojej veľa nie je. Mám len dve tričká a dve ponožky. Nikam nechodím a ak aj náhodou idem tak si robím šaty z tvojich košieľ, lebo ty ich máš dosť. Môžem ich aj rozvešať po parku aj tak sa ich nezbavím a ešte mi dajú aj pokutu, za rušenie verejnej morálky ,alebo ako sa tomu dnes hovorí.
Nič ma nemrzí, len tá rozbitá váza ,ktorú si zhodil ,keď si sa sprchoval. Priznávam, bol to hlúpy nápad položiť ju do kúpeľne. A ešte jeden okamih. Zjedol si ich. Vedel si, že ich mám rada, že za ne dám život a ty si ich zjedol. Áno tie olivy ma naozaj mrzia !
Nerobím to často, lebo to bolí ,ale keď nad tebou rozmýšľam, žmýkam si do čaju citrón namiesto medu, lebo si to nemal rád. Prišla som aj na to, že dnes už nestojím v tieni tvojich slov alebo mojich sĺz. Dnes už necítim tekvicu a nerozprávam sa s borovicami, zvyknem aj zmoknúť alebo si beriem dáždnik. A nakúpila som si aj nové oblečenie, spávam v posteli a nesmrdíš mi tu. Ani vázy v kúpeľni nerozbíjam a nemľaskám a ďakujem a netancujem a nekopem a nechrápem a nespomínam a žijem. Som pekná ,aj ty si bol vo mne pekný. Ale už nie si. Vlastne pekný možno ešte si ,lenže už nie vo mne. A vyrobila som si aj druhého anjelika, ale s mojimi očami ,ktoré sa smejú vždy. Kyticu som vyhodila ,ale vodu som nevyliala, hodinkám som sa naučila rozumieť ,ale sú mi k ničomu. Tvoj brat sa ešte stále hnevá a tvoja starká ťa ešte stále spomína, mimochodom.
A ďakujem za tvoj tieň v mojich vlasov, v mojich rokoch lebo aj ten už odišiel.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár