Biela pani

Zašuchotalo perie,
vzlietol čierny havran.
Úniku už nie je,
už je otvorená brána brán.

Biela pani ponad chodník sa vznáša,
bezohľadne smútok do našich sŕdc vnáša.
Usmieva sa, vyzerá zvodne
premýšľa, ktorého z nás bodne.

Pomaličky blúdi krajinou,
vonia vôňou opojnou.

Zrazu niečo začuje,
na brehu jazera,
chlapec s dievčaťom sa miluje.
Chvíľu sa ta pozerá.

Sú krásny!
Ako kvety jari,
ako motýliky na pláni.
hrdličky vo vetre,
ako letné povetrie.

Pomaly sa okolo nich prešuchne,
pozornosť venuje chlapcovej motorke.
Pozorne si ju prezerá,
celú si ju premeria.

Zaúraduje malým kúzlom,
brzdiace lanko puklo.

Zaľúbenci pocítia chlad,
prebije ho však hlad.
Hlad po bozkoch, milovaní a vášni,
jeden bez druhého sú proste prázdny.

Biela pani spravila čo chcela,
nenačaká sa veľa.
Dievča sa musí do pól noci domov vrátiť,
čas ich milovania sa rýchlo začne krátiť.

Pomaličky vstanú,
krásne pocity majú.
Prvýkrát sa stali jedným,
nezažili to nikdy predtým.

Sľubujú si že zajtra sa sem vrátia znova,
že ďalšia noc bude tak krásna ako táto bola.
Spolu sa obliekajú,
ešte roztrasený na motorku nasadajú.

Jej motor tíško zapradie,
Bielu pani to privanie.
Pritúlený jeden k druhému,
rútia sa svetom,
dnes zažili to najkrajšie
medzi nebom a zemou.

Cítia sa ľahký,
ako dva vtáky.
Ešte nevedia že dnes to bolo posledný krát,
čo stretol sa ich zrak.
Chlapeš ešte trošku pridá,
myslí že mu to v ďalšej zákrute vidá.
Aj keď chcel zabrzdiť včas,
nevedel že jeho motorka nezabrzdí už nikdy viac...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu