Ale aj to prospieva, lebo niekedy sa toľko presviedčame o niečom že to nakoniec tak aj je. Keď sa na to takto pozriem tak mi je to aj trocha smiešne.
Napríklad : Môj brat ma priateľku. Sú spolu každý deň a ona mu povedala že to nie je dobre, lebo sa potom samy sebe znudia. Tak povedal dobre, dnes za tebou neprídem. (ona býva vo vedľajšej dedine).
Asi o 1 doobedu sme sa nudili, tak že ideme na kávu do Tramtárie (nebudem uvádzať konkrétne mestá, ale je to mesto asi 15 km od nás a Kocúrkovo (tu býva ona) je po ceste, čiže musíme ísť cezeň aby sme prišli do Tramtárie). A on mi povedal či jej nezavolám či nejde s nami. A ja som povedala či je debil, nech sa jej nepchá do riti. Keď povedala aby aspoň jeden deň neboli spolu. A on že nie to vôbec o to nejde len tak či sa jej nechce vieš. ( Už sa sám pred sebou skrýval, pretože chcel aj sám seba presvedčiť že už len vymýšľa ako byť s ňou) . A nakoniec aj tak večer skončil v Kocúrkove.
Mne sa práve deje to, že som sa buchla do jedného strašného debila a sama seba presviedčam že ho nechcem. A snažím sa presvedčiť o tom aj ostatných okolo mňa. Oni sa tvária že mi veria ale pritom všetci vieme že je to inak.
Ale asi to patrí k ľuďom, že sa musia samy pred sebou skrývať aby im bolo lepšie a aby sa vlastne ospravedlnili samy pred sebou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár