Pozeráš sa mi do očí, a vravíš...
z úst sa ti sypú len samé lži a klamstvá.
Myslíš si že ti verím? Myslíš si že som až taká hlúpa a naivná?
Mýliš sa, však veď mýliť sa je ľudské...
klamať je však zbabelé.
Je mi z toho zle...tak rada by som uverila tým krásnym klamstvám
no nedá sa! Vidím až príliš ďaleko.
Chcem počuť pravdu! Ak ma máš stále len klamať,
radšej nehovor nič!
Pravda je tvrdá a poriadne zabolí, ale klamstvo je odporné!
Povedz rovno že už so mnou nechceš byť, že už nestojíš
o chvíle so mnou, že ťa už nudím.
Strávim to skôr ako klamstvá ktoré musím vždy vyzvracať...
Už ma bolí celé telo, celá duša...
Asi si ani neuvedomuješ koľko bolesti spôsobuješ...
Prosím ťa len o jedno, už neklam! Chcem počuť pravdu a konečne
sa s ňou vyrovnať. Máš ma na toľko rád že to pre mňa urobíš?
Alebo ti nestojím ani za to?

 Blog
Komentuj
 fotka
iluzia  5. 7. 2010 18:46
potlesk od srdca!
 fotka
waiqiki  5. 7. 2010 21:50
dakujem velmi pekne
Napíš svoj komentár