Prví, druhí, tretí,... dievča sa hneď lepšie hýbalo do rytmu hudby. V minisukni, v krátkom tričku a na vysokých opätkoch. Mala plné pery a pekné črty tváre. Málokto z nej dokázal spustiť oči. K tomu nielenže bola pekná, ale bola aj ľahkou obeťou.
Za pár šňupnutí, či pľúca plné dymu rada zaliezla pod stôl a urobila chlapca šťastným. Potom sa na chvíľu znova oddala hudbe, veď jej tanec bol viac než výborný.
Uvidela jeho. Na tvári sa jej rozvinul úsmev a vydala sa mu oproti. On ju už tiež vítal s úsmevom. Niečo pre ňu mal, vedel že ju tým poteší. Vyšli von z klubu a vošli do úzkej uličky, nech ich nikto nevyrušuje.
Jemu z nej už zrazu bolo asi príliš teplo, chudák nemohol si pomôcť a musel si vyzliecť nohavice. Ju už asi boleli nohy z tých vysokých opätkov a tak si čupla. V tejto polohe ostali niekoľko minút. Za ten čas sa nerozprávali, asi to nebolo potrebné.
Potom, keď už stáli tvárou v tvár, vytiahol niečo z vrecka. Bola to striekačka, asi v nej boli nejaké vitamíny. O nej bolo známe že často chýba v škole. Mala totiž oslabenú imunitu a bola stále chorá. určite si týmto chcela len pomôcť. vystrela ruku a dala telu, čo potrebovalo. On zatiaľ zapaľovačom niečo pripálil. Podľa vône usúdila, že to bude kvalitka. Odhodila injekciu a vdýchla dym do celých pľúc. Zadržala dych, aby jej to stihlo prečistiť všetky dutiny, potom vydýchla.
Chvíľu len tak stála, no potom sa začala smiať, tancovať, skákať a vískať. Znova sa mala dobre. Ten pocit! Bola ľahká ako pierko, voľná ako vták a silná ako ten najväčší drak.
Zrazu ju ožiarilo jasné svetlo a ozval sa hlasný zvuk. Teraz sa cítila ešte lepšie a ľahšie. Vlastné taká ľahká, ako teraz ešte pred tým nikdy nebola. Nechala sa len unášať neznámou silou za bielym svetlom...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.