počula len svoj dych
klopot topánok o chodník
klop klop klop...
Hľadala jeho
jeho zelené oči
jeho silné ruky
jeho tlkot srdca
jeho slová vyslovené pre ňu
Ľúbim Ťa...
slová navždy stratené vo vetre.
Kráčala pomaly
bála sa chvíľ bez neho
slza stiekla po líci
plač plač plač...
Nikdy sa nevráti
nepohladí ju
neobíme ju
nepoteší ju
už z nich nebude my
bude len on a ona
ona blúdi v smútku
Zastala
sadla si na mokrý chodník
už nevládze
už len plače.
Telo sa jej trasie vzlykmi.
Tvár jej zmáčajú slzy.
Dušu ubíja bolesť.
Srdce láme láska.
Nedokáže si pomôcť
bez neho žiť nechce
bez neho žiť nevie
bez neho nedokáže dýchať
bez neho nedokáže jesť
bez neho nedokáže piť
bez neho nedokáže žiť.
Nevie či sa domov vráti
Nevie či sa domov chce vrátiť.
Už to nie je domov
je to len byt bez neho
chce na všetko zabudnúť
vylízať sa z rán
no v byte bez neho
v byte z jeho vôňou to nepôjde.
Ostala sedieť na chodníku a čakala čo sa stane...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár