Lenivo som poň natiahla ruku. Pozrela som na displej. Jasné! Svietilo tam Venine meno. Že ma to nenapadlo skôr? Veď sa to dalo čakať.
, , No“ ozvala som sa rozospatým hlasom a prevalila sa na chrbát.
, , Čau Kika. Nezobudila som ťa? “ ty kokos ako sa ma môže takú vec aj pýtať? ! Jasné, že hej! Zobudila si ma! No nechcela som byť k nej krutá, tak som len zamrmlala:
, , Nie aj tak som už chcela vstávať.“ Klamem až sa hory zelenajú ešte viac, ako sa zelenali doteraz. Je júl , všetko žije.
, , Som rada. Počuj chcela som sa ťa opýtať či by nešla večer do kina? “ hm aspoň že nevolá kôli nejakej normálnej veci a nie blbosti.
, , Jasné, pôjdem rada. A čo dávajú? “ povedala som už trocha čulejlším hlasom.
, , Nejakú komédiu. Teraz neviem ako presne sa to volá.“
, , Mhm. A o koľkej sa to začína? “
, , Oukej. Ide ešte niekto? “
, , Môj bratranec... dúfam že nevadí“
, , Však nie ten trapoš Roman? “ nečakala som na odpoveď a pokračovala , , Nehnevaj sa, ale ja ho fakt neznášam! Ak ide on, tak ja v žiadnom prípade. Radšej skysnem doma! “ povedala som z hrozbou v hlase. Spomienky na posledné stretnutie s Romanom boli stále živé. Bol strašne trápny. Vždy hádzal nejaké trápne a blbé poznámky ohľadom mňa a Veni. Chodil ako mafián a pár dievčat okolo sedemnástky plesol po zadku, a pri tom mal len trinásť! Idiot! ! ! Viete si predstaviť ako sa potom všetci na nás kukali?
, , Neboj sa. S tým debilom by so už ani ja nikam nešla.“
, , Tak potom aký bratranec? Koľko ich vlastne máš? “ Vedela som o dvoch: Romanovi a jeho sedemročnom bratovi Matúšovi.
, , Mám troch. Roman, Matúš a ešte jedného z otcovej strany. Volá sa Tomáš a má šestnásť“
, , Aha fakt sa mi uľavilo.“
, , Heh, myslela som si“
, , Dobre moja, o šiestej som pred kinom.“
, , Spolieham sa na teba. Budeme ťa tam čakať.“
, , Jasné. Ahoj.“
, , Ahoj moja.“ S týmito slovami ukončila náš rozhovor.
Ponaťahovala som sa na posteli a uvedomila si , že ak sa hneď nevycikám, tak mi buď praskne mechúr alebo sa pocikám. Neriskujem. Idem radšej hneď na WC-ko.
Na stole v kuchyni ma čakal lístok od mamy, na ktorom bol napísaný presný obsah našej chladničky s poznámkou aby som si nezabudla vziať lieky proti alergii. Ani sama neviem načo som alergická, ani ma to nejako netrápilo.
Nerada sedím doma v pyžame. Hneď som sa prezliekla v mojej izbe a potom som zamierila so kúpeľne. Keď som bola hotová, naraňajkovala som sa a pustila telku a počítač. Spomenula som si, že ani neviem koľko je vlastne hodín. Desať. Takže mi Veňa ani nevolala tak skoro... som ja ale spachtoš! Dnes som bola doma sama. Mama a otec boli v práci a bola som jedináčik. Rada som doma sama. Proste super... nikoho nemusím obskakovať, nikto ma nebuzeruje... no paráda! A teraz mám veľa času na ničnerobenie. Na internete som si odpísala na pár bezvýznamných pôšt a vypla ho. Potom som sa venovala televízoru.
Vonku bolo pod mrakom ale aj napriek tomu dusno. Na obed som zašla ku starkej, ktorá bývala o pár ulíc ďalej. Mám ju veľmi rada. Vždy sa máme o čom rozprávať, a čas mi pri nej rýchlo ubehne. Dnes to bolo až tak rýchlo, že ani neviem ako a bolo päť hodín.
, , Do kelu! Starká už musím ísť! O šiestej mám byť pred kinom. Pá.“ Povedala som náhlivo a pobozkala ju na líce.
, , Ahoj“ počula som ešte pred tým, ako som zabuchla dvere.
Domov som doslova bežala. Rýchlo som vletela do výťahu a stlačila päťku. Oprela som sa o stenu výťahu a dychčala. Výťah zastavil a ja som rýchlo odomkla dvere. Rýchly pohľad som hodila na hodiny. Päť desať.
, , Do riti! “ zanadávala som. Z domu musím ísť o pól, aby som tam stihla doraziť o šiestej. Je to krížom cez celé mesto. Super! Mám zhruba dvadsať minút na to, aby som sa pripravila. Som stršne zvedavá na toho Veniného bratranca. Určite pred ním nechcem vypadať ako mátoha. No mám taký pocit, že tomu sa nevyhnem.
Rýchlo som vošla do svojej izby a otvorila skriňu... zelená sukňa a k tomu biele tričko na ramienka vpredu s potlačou kostry. Myslím že to nie je až také zlé. Rýchlo som to hodila na seba. Dezodorant na celé telo, nemôžem predsa smrdieť ako tchor! Na oči ceruzka s čiernou špirálou a na ústa priesvitný lesk . Moje hnedé vlasy po plecia ostrihané po plecia som si našuchorila a prestriekala lakom na vlasy aby mi držali. Ešte žuvačku. Do ruky som rýchlo zhrabla mobil a kľúče. Mame som ešte napísala odkaz: , Mami idem s Vevou do kina. O desiatej som doma.´ To jej hádam stačí. Rýchly pohľad do zrkadla a už som bežala preč. Na nohy som si natiahla len čierne balerínky.
Nastúpila som do výťahu a pozrela na hodinky v mobile. Sedemnásť tridsaťtri
, , Fúú“ povzdychla som si s úľavou. Mám celkom dobrý čas. Rýchlym krokom som sa pobrala ku kinu. Cesta sa mi zdala dlhšia a čas rýchlejší.
Konečne som uvidela kino. Znovu kuknem na mobil. Osemnásť jedna. Dúfam že film ešte nezačal. Pred kinom ešte postávalo pár ľudí a medzi nimi aj obzerajúcu sa Veňu a vedľa nej... vedľa nej anjela. Zastala som uprostred kroku. Našťastie som sa spamätala a išla ďalej.
, , Čauko.“ Pozdravila som sa im keď som k nim konečne dorazila.
, , Ahoj. Dávaš si riadne načas. Už sme si mysleli že pôjdeme bez teba.“ Povedala Veňa so šibalským úsmevom na tvári.
, , Ahoj´´ pozdravil sa mi aj on. Hľadela som naňho v nemom úžase. Nádherný! V zelených očiach sa mu odrážal úsmev, ktorý mal na perách. Pery plné, presne vykrojené zdobili jeho hladkú pleť, ktorá bola orámovaná tmavohnedými vlasmi ktoré mu padali do tváre. Postavu mal vysokú, štíhlu a pevnú. Bože daj mi silu zatvoriť ústa. Prosím! Ah čo si o mne pomyslí? Určite vypadám ako vypustená z blázninca.
Pozrel sa mi do očí. Niečo ma v nich pichlo. Rýchlo som odvrátila zrak a vykoktala:
, , P-prepáč , bola som u starkej a nejako som sa pozabudla“
, , Nevadí. Hlavne že si tu. Ešte som vás nezoznámila. Tomáš toto je Kika. Kika toto je Tomáš.“
, , Ahoj“ pozdravil sa mi ešte raz.
, , Ahoj.“ Podal mi ruku. Moje srdce sa akoby rozhodlo opustiť svojho terajšieho majiteľa, pretože sa rozbúchalo tak rýchlo, že to určite počul aj on. Cítila som teplo v lícach čo bohužiaľ znamenalo, že som červená ako paprika. Veňa si to zrejme všimla, pretože na mňa hodila škodoradostný pohľad. Mala som chuť, zahlušiť ju za živa. V mojej dlani som cítila tú jeho. Pokožku mal dokonale jemnú a hebkú.
, , Nemali by sme už ísť? Film sa už o chvíľu začne“ spýtal sa s úsmevom na tvári a ja som zistila, že mu ešte stále držím ruku. Rýchlo som ju pustila. Och aký trapas! A hneď teraz , keď sme sa zoznamovali. Šibne ma! ! !
, , Jasné, poďme.“ Vyhlásila som . Pobrali sme sa do kina. Sedel v strede. Čiže aj vedľa mňa! Neviem či to mám považovať za dobre alebo zlé. Cítila som sa opantaná... čože cítila, ja som aj bola! Do nosa mi narazila jeho vôňa. Bola nádherná. Myslím že to bolo čokoládové axe. Rozplývam sa! Stačí malý závan vzduchu a rozplyniem sa po celej kinosále.
Celý film som bola myšlienkami niekde inde... Ďaleko, a s ním. Pri jednom nádhernom sne som sa oprela o opierku ktorú som mala spoločnú s ním. Akonáhle som sa oprela , strhlo ma. Srdce mi vynechalo pár úderov. Už tam mal položenú ruku on . Rýchlo som sa stiahla a vykoktala:
, , P-prepáč.“ Som červená ako paprika. Určite to vidieť aj cez tú tmu čo je v kine!
, , To nevadí“ stiahol svoju ruku z operadla , , môžeš sa oprieť ak chceš.“ Pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári.
, , Nie ďakujem.“ Neviem ako sa mi to podarilo povedať. Už som sa na tú stranu celý čas neoprierala. Nechcela som riskovať infarkt. Som ešte mladá ma smrť. Mám predsa len štrnásť. Aj keď zomrieť v jeho náručí, by bolo pekné...
Ty kokso dosť! Zahriakla som sa v duchu. Aj tak ma nikdy chcieť nebude, tak načo nad ním vôbec rozmýšľam? Už naňho nesmiem myslieť! Naňho sa však nedalo nemyslieť! Film som vôbec nevnímala. Pred očami som mala len jeho. Sem tam som sa zasmiala, keď sa smiali aj ostatný .
Zrazu bol koniec filmu. Všetci okolo mňa začali vstávať a pomaly vychádzali von. Postavila som sa aj ja a vy brala sa za Tomášom. V nose som opäť zacítila jeho vôňu. Všetky zmysly sa utiahli do pozadia a ja som vnímala len čuchom. Asi si kúpim axe a budem doma fetovať... NIE NIE NIE! ! ! ! ! Zasa sa nad ním rozplývam a to ho ani nepoznám!
Vyšli sme von a Veňa s Tomášom sa stále uchechtávali na scénkach filmu.
, , Tebe sa čo najviac páčilo? “ obrátila sa na mňa s otázkou Veňa. Stavím sa, že to spravila schválne! No a ja som mala čo povedať?
, , Mne sa páčil celý film.“ zamrmlala som.
, , Ale no... niečo sa ti predsa muselo páčiť najviac.“ Začal aj Tomáš z jeho nádherným zamatovým hlasom. A ja by som najradšej povedala toto: Vieš čo sa mi na tom kine páčilo najviac? ? ? Ty! ! Len ty! Tvoje oči, vlasy, ústa, vôňa... proste všetko . ale to som radšej nepovedala, lebo by som sa prepadla od hamby a tak som len mykla pleciamy.
, , Koľko je hodín? “ chcela som zmeniť tému.
, , Štvrť na deväť“ odvetil nádherný hlas.
, , A do koľkej môžeš byť von? “ zapojila sa aj Veňa a ja som jej bola za to veľmi vďačná.
, , O desiatej.“
, , Super, tak to môžeme zájsť ešte aj do pizzerky.“ Navrhla.
, , Dobre, poďme.“ Odpovedala som.
Vydali sme sa teda do pizzerky. Bolo s ním strašne fajn. Stále vtipkoval, ale nie na úkor iných ako to niektoré indivíduá majú vo zviku ale na úkor seba samého. Jeho ohľaduplnosť a milosť nemala hraníc. Proste dokonalý chalan! Pri ňom mi veta nikto nie je dokonalý šedla a zdala sa mi nepravdivou. Všetko na ňom bolo dokonalé a nádherné. Stavím sa, že keby mal vyrážku, tak aj tá by bola dokonalá! Večer prebehol strašne dobre a rýchlo. Aj keď vždy keď sa ma niečo spýtal, moje vnútornosti spravili salto.
, , Veva, koľko je hodín? “ opýtala som sa
, , Trištvrte na desať“ odvetila.
, , Už budem musieť ísť domov. Ostanete tu? “
, , Nie pôjdeme ťa odprevadiť a aj my pôjdeme domov“ odvetila mi.
, , Oukej , tak teda poďme.“
Podišli sme k pultu a Tomáš chcel zaplatiť za všetkých.
, , Nie, to nemusíš. Ja si zaplatím aj sama.“ Povedala som s kŕčom v bruchu.
, , Tak idete platit spolu alebo osobitne? “ spýtala sa nás servírka a hodila na mňa nemilý pohľad. Na Tomáša však vyčarila očarujúci úsmev. On však naň nereagoval , len povedal:
, , Spolu.“ Nechala som to už potom tak. Ale teraz keď na to tak kukám, tak ako by som sa mu mohla páčiť ja, keď si vôbec nevšímal tú servírku, ktorý ho očividne balila. A ona bola narozdiel odo mňa pekná. Dlhé čierne vlasy jej padali na chrbát a boli dokonale vyžehlené. Moje boli ako dróty a stáli kde kade. Oči mala pekne namaľované ja som ich mala určite strašné. Pleť mala bez vyrážok no ja mám na nose a na lícach také kopčeky. Proste ja už nemám určite žiadnu nádej, keď na ňu sa ani nepozrel.
Kým ja som takto dumala on vyplatil. Vyšli sme von. Do tváre mi narazil jemný teplý vánok. Pobrali sme sa ďalej. Cestou sme sa len tak bavili o bezvýznamných veciach a vždy keď niečo povedal mne a jeho nádherný pohľad narazil na môj, srdce sa mi rozbúchalo ako na maratóne.
Bolo mi strašne ľúto že som sa s nimi musela rozlúčiť, ale nechcela som riskovt ten problém, aký by som si spôsobila neskorým príchodom domov. V pizzerke sme sa dohodli že zajtra o deviatej sa stretneme pred zmrzkou. Už teraz som sa tešila.
, , Ahojte“ pozdravila som sa im, keď sme už boli pred mojím panelákom.
, , Čav, a hlavne nezabudni zajtra meškať.“ Povedala mi Veňa s úsmevom.
, , Posnažím sa.“ Ešte posledny krát som im zamávala kým som nezmyzla v útrobách paneláka. Privolala som výťah a vyšla hore.
, , Ahoj. Ako bolo v kine? “ opýtala sa ma mam keď som vošla dnu.
, , Super .“ odvetila som jej s úsmevom na tvári. , , Otec už spí? “
, , Áno.“
Vošla som so svojej izby , vzala pyžamo a išla do kúpeľne. Pustila som si horúcu vodu. Zatvorila som oči, ihneď sa tam zjavila jeho dokonalá tvár, úsmev. Snažila som sa spomenúť si aj na jeho vôňu. Bola som v siedmom nebi. Ležala som v takom omámení asi desať minút.
Rýchlo som otvorila viečka. Dosť! Nemôžem predsa naňho stále myslieť. Potom sa doňho zabuchnem a budem sa trápiť. Rýchlo som sa osprchovala a vyšla von. Ľahla som si do postele. Stále sa mi pred očami vybavovala tá jeho dokonalá tvár. Vždy som ju chcela zahnať ale podarilo sa mi to vždy len nachvíľu . Nakoniec som podľahla únave.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
mizuno16
6. 8.augusta 2009 18:50
pekné,lepšie ako to pôvodné
Napíš svoj komentár