Vidím, že ste sa dostavili v hojnom počte. Zľava 50% percent vždy zaberie. Hej, ty tam ! Prosím vás zoraďte si tie zľahka nevychované deti! A tomu vlasatému dievčisku s imitáciou kozačiek povedzte, že je v dome umenia, nie v továrni na čokoládu a ochutnávanie olejových farieb nikdy zatiaľ nedopadlo dobre.
Ticho prosím! Odložte si vaše vstupenky - budete ich potrebovať, ak chcete odtiaľto odísť. Trénujeme zodpovednosť návštevníkov, kto vstupenku stratí, je naším doživotným zamestnancom. Treba lepšie čítať podmienky pri elektronickom zakúpení, je mi ľúto.
Tak. Práve vstupujeme do hlavnej sály. Je tu len hlavná, všetky ostatné menšie miestnosti, ktoré mali návštevníkov umelecky rozohriať, boli zrušené. Návštevnici boli často roztržití, nevedeli sa dočkať hlavnej expozície, ich priatelia na sociálnych sieťach mali z vystavovaných diel potešenie ešte skôr ako oni sami a trvanie prehliadky sa nám samovoľne krátilo z dvoch hodín na 45 minút.
Tento fenomén nedal nášmu šéfovi spávať,tak náš zamestnanec v utajení často konverzoval s návštevníkmi v bufete a došiel k istému záveru. Cieľom jednotlivých osôb je len cieľ či výsledok. Nepreciťujú umenie, len počítajú navštívené galérie. Nerobia to, čo ich baví, len počítajú tituly. Neprežívajú hodiny sladkého milovania, len počítajú orgazmy.
Daný zamestnanec, ako správny hejtič generalizovania ,napísal za okraj veľkými písmenami : SAMOZREJME NEPLATÍ PRE VŠETKÝCH, ale pri pohľade na svoju výslednú listinu vyzeral skôr smutne ako s iskrou pozitívnej nádeje.
Ale späť k našej hlavnej miestnosti.
Sprievodkyňa energicky roztvorila ťažké dvere z dubového dreva a zvedaví návštevníci sa nahrnuli dnu. No skôr, ako si stihli čokoľvek uvedomiť, ozval sa zvuk ťažkej masívnej závory.
Hlúčik v strede sa zmätene rozhliadal kam sa dalo, no všade videl len seba. Presne tak. Celé miesto, vrátane stropu a podlahy, bolo pokryté zrkadlom. Ozval sa hlas, odniekiaľ. Hlas sprievodkyne.
"Nech sa páči, vitajte na našej hlavnej interaktívnej expozícií zvanej Humanoid. Ako všetci vieme, každý máme určitú predstavu o tom, kto alebo čo človek je. Ľudská bytosť sa zvyčajne rodí ako idealista, no postupom času, na základe vonkajších vplyvov a empirických skúseností prichádza do stavu uvedomenia si reality. A teraz. Údajne ste podľa mnohých učebníc ľudskou bytosťou. No ste naozaj? Aká je vaša idea o ľudskej bytosti ? Aká je vaša predstava ? Aká je vaša realita, ktorú ste si vytvorili alebo prijali ? Ste skutočne človek, alebo len akýsi humanoid, na človeka sa ponášajúci ? Humanoid, ktorý si myslí, že je kým je, no v skutočnosti nie je ? Týmto sa výklad končí, želám vám príjemných nasledujúcich 5 hodín. Kto má problém s nejakou biologickou potrebou, je nám ľúto. Bear Grylls tiež vydržal všeličo."
5 hodín ubehlo. Sprievodkyni ako voda, návštevníkom veľmi nie. Ale predsa ubehli a niečie peklo, niečie opojenie ,niečie delírium skončilo. Po piatich hodinách sa závora odsunula a dvere sa otvorili dokorán. Akí ste odtiaľ vyšli ? Zistili ste, či ste pravým ľudským tvorom, o akom máte predstavu, alebo len obyčajnou imitáciou samého seba, čo vás dovtedy ani nenapadlo ? Neuverím, kým neuvidím, vraví sa...čo ste teda pri skutočnom pohľade na seba videli ?
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
strigula
7. 1.januára 2015 15:13
len som uvidela nadpis hneď som si povedala...zrkadlo a nemýlila som sa
Napíš svoj komentár