Lebo chcem. Lebo idem. Lebo sa to dá.

Lebo od zajtra už fakt nebudem jesť toľko čokolády. 6 kíl sa stratilo v nedohľadne ani neviem ako, takže nič nie je nemožné. Treba dať telu hyperglykemickú prestávku. Predsa len žiť večne nie je len tak, telo mám len jedno. Teraz to budem korigovať aj vedome. Už to robím dlhšie. Ale je načase latku posunúť.

Zajtra vstanem. Možno ešte stále nie dobrovoľne o siedmej, ale už o pol ôsmej predsa. Zmeny vraj treba robiť rýchlo. Radikálne príde na rad tiež. Závisí podľa toho v čom. Vstávanie je na listine tých liberálnejších.

Lebo je to super. Lebo som dnes šla domov v jeho čiapke svietiacej farby. Tu nechám pracovať vaše emocionálne mysle samé.

Lebo od zajtra už nebudem toľko na Facebooku. Lebo virtuálny svet je unavujúcejší ako ten reálny. Lebo prakticky neexistuje. A realitu si treba strážiť. Ktorá tiež prakticky neexistuje. Tak šup šup si ju vytvoriť, kým ste ešte toho schopní.

Lebo od zajtra sa budem učiť nemecky ešte viac. Už sa učím, krok je spravený. Poďho na ďalší schod.

Lebo sa začnem hýbať opäť viac, aby moje telo bolo čo najdlhšie v čo najlepšom stave. Mierne vychýlenie imunity spôsobilo maličké zemetrasenie, ale do piatku snáď bude všetko v poriadku a ide sa na to.

Lebo chcem. Lebo je to super. Lebo sa to dá. Lebo to stojí za to. Lebo zajtra tu nebude večne. A to, čo je dnes tu nebude zajtra. Lebo mi na tom záleží. Lebo mi záleží... Nestarám sa, neviem a je mi to jedno vychádzajú z módy. Žijem tak, akoby som žila aj zajtra, lebo mi na veciach záleží. Lebo dobré veci sa nedajú spraviť za deň. Lebo pokazené telo sa nedá dokopy jednou tabletkou. Lebo rozum nenapumpujete jednou knihou. Lebo skutočne milovať nezačnete za noc. Neverte tej fáme. Kto jej veriť chce tak v sobotu má premiéru jedno gýčové fiasko, želám veselú budúcnosť vašim pubertálnym deťom.

Lebo. Možno to poruším, možno sa mi to nepodarí hneď každý deň. Ale raz sa to podarí. Lebo puzzle tiež staviate postupne. No či bude celé, záleží na každom zvlášť. A tisíckusové veru nepostavíte za jeden deň. A nie každý deň skladáte. Ale skladáte predsa. Menej výrazné dieliky s dielikmi hýrivých farieb. Ale predsa.

Ja už skladám. Hodnú chvíľu. A darí sa. Tiež ešte nemám všetky diely...no už viem ako by asi mal výsledný obraz vyzerať. A predstavujem si ho veru taký, aký by za noc nepostavil ani pán boh alebo v koho veríte.


A budem skladať aj zajtra. Nepridáte sa ?

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár