oči si už privykli na tmu a tak pre mňa nepredstavuje žiaden problém nájsť veď sa chápeme, že čo... pivo, vodka, tequila a ešte neviem čo všetko nie je práve ta najvhodnejšia kombinácia pre žalúdok a močový mechúr.... rannú očistu zvládam bez menších ťažkostí... tá sprcha bola geniálna.....
kráčam smer kuchyňa teda do miestnosti, ktorá by sa kuchyni mala podobať aj keď je v nej neporiadok skoro ako po 5 hostinách.... tuším, že sa v nej aj 5 hostín uskutočnilo... už si nespomínam... s menšími ťažkosťami hľadám kávovar... tu je.. super, ide sa variť káva... ten božský nápoj, ktorý utlmí tu odpornú bolesť hlavy a vráti môjmu telu rovnováhu... ešte budem však musieť na ňu počkať....
zájdem zatiaľ do spálne vyhrabať niečo na seba... a mohla by som si aj vypočuť odkazy na záznamníku... hľadám niečo čisté na oblečenie... záznamník zatiaľ píska a hovorí nepodstatné odkazy.... hurá, konečne som našla niečo čisté a voňavé... a tak si na seba obliekam košeľu... KOŠEĽU?!.. moment ale veď ja nemám košele!!... "Hi sweetie!!" doľahol ku mne mužský hlas.... pomaly sa otáčam... rýchla rotácia by neprospela môjmu žalúdku... v tme rozoznávam mužské obrysy... rozpoznávam tie krivky tela... uff... je to Daniel môj priateľ... má zastretý hlas.. no čo veľa sme toho popili v noci.... myslím, že som mala v pláne sa s ním večer rozísť... nespravila som to??.. "Hi darling!.. Nerozišli sme sa včera??" neisto som sa na neho pozrela... "Ale áno.. ale zrejme si to potom chcela vziať s5 keď si ma sem dotiahla..." hop, do pekla, teraz sa s ním budem musieť rozísť zas!.. už nemôžem toľko piť.... "uhm, aha... tak si idem dať kávu.. zatiaľ sa môžeš poobliekať.." "počkaaaaaj.." schytil ma do svojho náručia... v nemom úžase sa mu dívam do tváre... "Čo???" "Ja no chcel som ti to povedať, už včera na večierku ale keď ty si... nechajme to tak... teraz je tá správna chvíľa.." pustil ma a nahý si kľakal predo mňa... "Stefanie, will you marry me??" z totálnym zdesením naňho hľadím... "Ja viem, že ty si tá pravá... Dva mesiace je dosť dlhá doba... Stef... I LOVE YOU.." vylial si srdce na moju dlážku.... "NIE nevydám sa za teba... pozbieraj si svoje veci a vypadni z môjho bytu.... okamžite!!... zbláznil si sa??..." už som ho hnala kade ľahšie... ja sa predsa vydávať nemienim... ja chcem len šálku kávy.... pozbierala som jeho veci... prichádzali sme ku dverám a on stále mlel len o tom, že sme si súdení.... vykopla som ho z bytu a pohodila som za ním aj jeho košeľu.... IDIOT....
kráčam si po svoju šálku kávy.. a ešte niečo by bodlo cigareta... och ten dym v mojich ústach a mojej hrudi ma isto dostane do stavu úplného pokoja... ach, kofeín a nikotín poďte ku mne... čosi som so na seba natiahla a s kávou v jednej ruke a cigaretou v druhej som si sadla na požiarne schody za oknom... pokoj... chvíľka ticha v inak dokonale rušnom New Yorku... ľudia sú tu poriadni blázni...
počujem ako mi zvoní telefón... zdvihne to za mňa záznamník.. nič ma nevytrhne z tejto chvíle... POKOJA!!... "Hej Stef... Ja viem, že si tam... zdvihni to... ak nevieš volá tvoja best friend, ktorá ti pripomína, že má dnes rozlúčku zo slobodou, a že zajtra je svadba... večer sa stretneme o 18... v našom bare... neopováž sa neprísť!! maj sa!.." dohovorila Amanda svoj monológ... pozerám sa smerom kde doznieva hlas zo záznamníka... *to je dnes?...* hasím cigaretu v popolníku, posledný hlt kávy lejem do seba... leziem oknom späť do izby a rozťahujem všade závesy... skôr ako niečo podniknem asi si upracem byt... hor sa do práce... chce sa mi...začínam umývať riad............................................................. po dvoch hodinách som so všetkým hotová... môj prádlový kôš praská vo švíkoch... asi skočím do práčovne ešte dnes.... alebo nie... idem zavolať do čistiarne či neprídu pre moje veci... veď ocko to zaplatí tak ako aj celý tento môj krásny byt atď.... zlatá kreditka to istí.... "Dobrý.. Julia?? Tu je Stefanie... Mohol by niekto zajsť pre moje veci??.. Ako vždy.." "Samozrejme, Stefanie.." "Thanks... tak zatiaľ..." skladám telefón.... s úsmevom na tvári si idem naliať ďalšiu šálku kávy... s kávou v ruke hľadám niečo čo by som si večer mohla obliecť na seba.... volím si klasiku... tielko na to sveter a rifle...k tomu na nohy balerínky a môžem ísť.... oblečenie som vyriešila.... pred odchodom si idem ešte dať sprchu.. potom sa poobliekam a môžem ísť.... sprcha uvoľňuje každú časť môjho tela... úžasne... ale čo sa to deje.... aaaaaaa..... začína mi ísť ľadová voda.... čo to je do frasa..... utekám zo sprchy... našťastie už nie namydlená.... obliekam sa do pripravených šiat... vonku ešte nie je tak chladno aby som si hneď obliekala aj sveter.... vlasy si nechávam rozpustené... kabelku si hádžem na plece a sveter beriem do ruky... zatváram okná a zaťahujem záclony... prevencia na ráno... zamykám dvere a odchádzam... teda sa snažím odísť ale celá chodba je plná kvetov.... *čo to??...* a samozrejme môj ex-boyfriend.... idiot.... prekračujem kvety.... podarí sa mi dostať sa k výťahu.... čakám na výťah..... už je tu otvárajú sa dvere a tam je ten najkrajší muž na planéte.... čierne krátke vlasy, gelom modelované do strapatého účesu... nádherné hlboké hnedé oči v ktorých sa roztápam ako kus masla.... prekrásny úsmev, ktorý mu pohráva na tvári keď vidí ako naňho civím.... úžasne telo... vyšportované... hruď odetá do čierneho tesného tielka z ktorého vystupujú tehličky jeho svalov... ale nie príliš len tak akurát, že by som ho zožrala... a zvyšok klasické rifle a tenisky... je skrátka úžasný....
nastupujem do výťahu.. lišiacky sa usmievam... a on mi ten úsmev vracia.... ticho stojím jedno poschodia a ďalšie a ďalšie... ešte, že bývam na 8..... zhasli svetlá.... výťah zastal a my sme sa tam zasekli.... zapne sa núdzové svetlo a ja vidím, že je akosi bližšie pri mne... zrazu sa ku mne ozýva "mám zavolať pomoc.." nestráca úsmev na tvári.... hľadím mu do očí.. "netreba... ty si moja záchrana.." nádherne sa rozosmeje a mne to nedá... vrhnem sa naňho... zadaný nezadaný teraz je zaseknutý..... vôbec mu to neprekáža a moje náruživé bosky mi vracia... pomaly sa začíname vyzliekať..... svojimi perami ide dolu mojím krkom... asi sa zbláznim.... žiadam si jeho pery na tých mojich aj keď..... vracia sa späť.... som z toho mierne mimo.... jeho tričko je už na zemi a moje pomaly putuje za nim... už mi dáva dole podprsenku keď sa zrazu pohne výťah.... NO SUPER!!!...rýchlo stláčam tlačidlo pre zastavenie... nešťastne naňho hľadím... a on na mňa.... obaja sa v tichu obliekame... smutní.... zapínam výťah a ten nás vezie dole... stále na seba hľadíme no už sme od seba odstúpili.... "počuj, kráska, nedáš mi svoje telefónne číslo a neprezradíš mi svoje meno??.." je hlas krásne zastretý ma až omamuje.... "jasné... meno nepotrebuješ ale číslo ti dám rada.." diktujem mu moje číslo.... dvere sa otvárajú na prízemí a obaja vystupujeme..... taxík už na mňa čaká... ešte som ho stihla zavolať pred odchodom z bytu...
nasadám do texíka.. stále sa naňho dívam.... asi sa z neho zbláznim.... prisadne si ku mne do taxíka... "môžeš ma zviesť?!.. teda ak sa neponáhľaš..." šibalsky sa usmieva.. "tak kam to bude??" spýta sa taxikár... hovorí mu názov ulice čo ja veľmi nevnímam..... je medzi nami toľko elektrickej príťažlivej energie... že sa za nim naťahujem a znova sa bozkávame... úplne sme zabúdam, že sme v taxíku až kým nezačujem hukot sirén a krik ľudí naokolo.... *čo sa to deje??*
ležím na sanitárnom lôžku.... všade okolo je počuť len krik... nedokážem sa pohnúť a ani len otvoriť oči... *čo je to??*... počujem hlas lekára "preberte sa... neodchádzajte... slečna..." *ale veď som tu.... heeeeeej...* "asi dostala mikrospánok keď šoférovala auto... našťastie sa nikomu nič nestalo teda okrem nej a jej auta..." *čoo??* hlasy akosi začínajú slabnúť... akosi sa strácam.... "heeeej... rýchlo ju resuscitujte... ona nám odchádza....slečna preberte sa..." hlasy sa mi strácajú....... už už... nič nepo..................................................................................................
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lucy92
28. 7.júla 2010 22:29
necakala som takyto koniec ale bolo to dobre len trosku dlhe na mna ked je uz vecer ale pacil sa mi ten vytah dobra predstava
3
boze, to bola co za blbost? a uz nikdy V ZIVOTE nepouzivaj 3 bodky!
Napíš svoj komentár