K vode by som rada prirovnala jedného človeka...
Bol si pre mňa ako podporný sĺp...
Bol si pre mňa maják na vzdialenom ostrove....
Bol si pre mňa svetielkom nádeje keď všade bola tma....
Bol si pre mňa kráľ bláznov keď ma smútok sužoval....
Bol si pre mňa cenou útechy, ktorá bola lepšia ako výhra.........
Spoznali sme sa DAS pred dvoma rokmi... Keď som ťa 1x stretla, vedela som, že si extra trieda... Úžasná osoba s neskutočným šarmom...
Človek pre ktorým som mohla byť sama sebou a nemusela soms a na nič hrať...
Človek, ktorý ma bral takú aká som.....
Našiel si si miesto v mojom srdci.... Dlho som si myslela, že si jeden z mojich NaJLEPŠÍCH priateľov, aj keď sme od seba tak ďaleko.....
Kto povedal, že kamarátstvo cez net nefunguje? ? .....
No prišiel prelomový deň a tvoj maják pre mňa zhasol.... Kráľ bláznov sa stratil a už bol koniec... Stále som sa tvárila, že je mi to jedno no nebolo......
Milovala som naše nezmyselné debaty aj "hádky"......
Milovala som hlúposti čo sme si neraz písali len aby sme jeden druhého prinútili sa smiať.....
Milovala som nočné telefonáty, po ktorých som ráno nevládala vstať....
Milovala som keď si sa prihlásil na pokec a mne prišla správa.. vtedy začala pre mňa najväčšia zábava....
Ten zlom všetko zničil... Keď som si myslela, že ťa aspoň trocha poznám. zistila som, že to bola ilúzia krásna, že to tak nebolo...... Smútok a sklamanie ma zavalilo..... Bol KONIEC! ! !
Dovtedy si ma nedokázal sklamať...
Dovtedy to čo si sľúbil si aj splnil....
Dovtedy tvoje priateľstvo bolo pre mňa hodnotnejšie ako všetko na svete.....lebo to najlepšie som mala......
Už rozkvet je za nami... Už neostala ani kvapka z minulosti v pohári... Všetko sa zmenilo... Prestal si sa mi zdôverovať akoby si sa začal hanbiť... Prestali sme sa úplne kamarátiť..... A MNE TO CHÝBA! ! !
Teraz je to už len zdvorilostné pozdravienie....
Teraz je to zdvorilostné odignorovanie....
Už nie je nič ako predtým... Všetko je len na oko.......
Však nedokážem jedno pochopiť stále si niekde hlboko v mojom srdci... V pamäti ťa mám vyritého...... Po toľkých zklamaniach čo si mi uštedril, stále keď vidím, že si na nete vo mne srdiečko poskočí... aj keď hneď nato zistím, že už nie je čomu sa tešiť.......................
Tak čo už no... stalo sa.....
Zmení sa to niekedy? ? asi nie...
Škoda...
Venované človeku, ktorý je pre mňa aj napriek všetkému VEĽMI dôležitý........
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár