Som ja tak nechápavá alebo sa nič z toho reálne nedeje?!...

prebudila sa princezná....

v ušiach mi zneli zvončeky a v očiach som mala slzy....

vstala som z postele na ktorej som ležala...
ako som sa sem dostala??.....
prechádzala som sa po kruhovej miestnosti... obrovskej miestnosti, ktorá mala len jedno okno a dvoje dverí.... v strede izby stála obrovská drevená masívna posteľ s bielym baldachýnom....
vzhľadom k tomu, že to bola kruhová miestnosť nemala rohy... a ani poriadne steny.. ale pri stene sa snažila stáť rovno opretá obrovská drevená skriňa.... vpravo do nej asi tak pol metra stálo kreslo... vedľa kresla bol stolík a na stolíku bola váza s ružou... čiernou ružou....
žeby som bola Šípková Rúženka??
.... ďalej som pozorovala izbu... už v nej viac nič nebolo.. len tie tajomné dvere a okno cez ktoré som sa bála pozrieť.... tak som sa rozhodla, že sa pozriem do skrine....
to všetko je moje??...
v skrini bola neskutočná kopa šiat... všetko šaty pre princeznú...
žeby som bola Popoluška??....
nikde som nevidela zrkadlo...
kto som?? ako vyzerám??....
odhodlala som sa otvoriť jedny z dverí... išla som k tým čo boli pri mne bližšie... aj keď tie dvere boli vedľa seba.. stačila som kľučku ale ony nešli otvoriť...
som tu zamknutá?? izolovaná od sveta??....
ďalej som sa nimi nezaoberala lebo som pocítila hroznú zvedavosť..... stlačila som kľučku na druhých dverách.... bolo odomknuté... otvorila som a zbadala obrovskú kúpelňu vykachličkovanú od hora až po spodok.. na zemy boli tiež kachličky a pohádzané kožušiny asi aby som neprechladla....
žeby mal niekto o mňa predsa len strach??....
v kúpelni bola obrovská vaňa a aj toaleta a aj umývadlo....
v akom storočí to vlastne som??...
a konečne som zbadala zrkadlo.... bežala som k nemu.... zbadala som svoj obraz v zrkadle.. a nemohla som mu presne uveriť...
veď to nie som ja?!.. alebo áno...
mala som na sebe dlhé biele šaty... svadobné šaty..


prečo mám na sebe svadobné šaty??...som vari Fiona zo Shreka???....
každú chvíľu som tomu menej a menej rozumela.... vôbec som tomu nerozumela a teraz to bolo ešte ťažšie.... ďalej som sa dívala do zrkadla a zisťovala či som to ja... no tak oči boli moje, pery a nos tiež teoreticky aj uši.. ale tá moja tvár bola akási príliš chudá a zničená... keď som sa na seba tak pozrela do zrkadla celá som bola akási chudá... a trošku aj mrandľavá.. asi vo veži trčim už dlho... ak to je veža.... moje vlasy boli však trochu iné... boli dlhé rovné a čierne ako uhoľ... priam až havranie.....
princezné z rozprávok sú väčšinou blondýny?!.. či?!...
rozhodla som sa, že sa musím pozrieť z toho okna.. kde to pre pána kráľa som..... vykukla som cez okno a mala som pocit akoby som bola hore na veži Orthank v období pred zničním Sarumanovím vojskom..
asi ani Arven nie som?!...aj keď tie vlasy...
už to celé pomaly prestávalo byť vtipné.. celé to bolo extrémne zamotané a mne z toho bolo už dosť zle.... ustúpila som od okna a sadla som si do kresla... tak a dosť.. budem čakať čo sa stane aj keby to trvalo 500 rokov... ak sa dožijem....
čosi sa kdesi pohlo...
asi tu sú aj myši....
pozrela som sa smerom k oknu.. akési ruky...
kto to je??žeby princ??
zaostrila som zrak na okno... zrazu na dlážke pred oknom stál muž.. alebo skôr chalan...
Miloš??... môj veľmi dobrý kamarát....
vycivene som hľadela.... pomaly prechádzal cez izbu ku mne a menil sa...zrazu s neho bol Nat Archibald z Gossip Girl... a to už bolo na mňa fakt priveľa... ako správna princezná... teda ak som ňou bola.. som zamdlela..... klasika... aspoň niečo....
prebrala som sa na posteli ako sa nado mnou skláňal Nat...
ničomu nerozumiem ale teraz mi to nevadí....
"Are you okey??"...spýtal sa ma... "Yes, I"m..Kiss me!!"
The End

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu