Už odrátavam dni ku koncu šk. roka... Kamoška čo bývala vedľa v rodinnom dome sa sťahuje do Londýna.. Na jednej strane sa s ňou veľmi teším a na tej druhej smútim lebo ak odíde tak zo mňa bude taj najšedejšia myš v škole... No dobre možno sú aj väčšie trosky ako ja ale medzi "našou" partiou budem 100% dosť nepovšimnutá.... Trocha ma to aj ubíja, že som si tam nevyvinula lepšie postavenie, ale no keď sa to nie vždy dá.
Nevyzerám práve ako vystrihnutá zo žurnálu... Dlhé rovné hnedé vlasy už nie sú veľmi u nás v móde. Nestrávim práve veľa času pri zrkadle len tak dlho aby som sa dala do kopy: umyla si zuby, tvár, spravila si jednoduchý make-up a učesala vlasy. To je všetko.... Veci si síce ladím do najmenšieho detailu ale nenosím práve najznačkovejšie veci a tu to je celkom v móde nosiť značku.... Už len to že chodím na súkromnú školu rodičov dosť vyšťavuje od peňazí.... a nie aby som ešte aj ja začala vystrájať a zbytočne túžiť po drahých a v podstate nepotrebných veciach... Silno som si zaumienila, že si nájdem v lete brigádu. Nebude to až tak ľahké ale pokúsiť sa o to môžem.. už som o tom vravela rodičom, neboli proti skôr povedali, že mi pomôžu...
Posledné dni a posledné skúšky, už sa to blíži ten vytúžený koniec....
štvrtok
piatok
víkend
pondelok
utorok ráno....
Behám po celej škole a naháňam svoje veci.. Mala som síce dosť času aj predtým ale ja som ja a tak to musím robiť na poslednú chvíľu.
-"Hej, ahoj.." ozýval sa ku mne akýsi mužský tenor. Veľmi som sa ani neunúvala pozrieť najskôr si ma s niekým zmýlil: "uhm čaw, čo potrebuješ?" a ďalej som sa prehrabovala v skrinke a bezmyšlienkovite vyhadzovala hlúposti do koša. "hm, no poslali ma za tebou vraj bývaš na White street?!" "no hej bývam a??" keď som sa snažila vybrať hlavu zo skrine tak som si ju tak zarvala o poličku, že som sa neubránila :"AU, do pekla aj s tou skriňou, už nech je poobede a ja môžem vypadnúť! Do frasa!!" ups a on tam ešte stále stál. Okamžite som dvihla hlavu a nahodila žiarivý úsmev číslo 5, ktorý by mal vyjadrovať -hop to som nebola ja.. a ak aj áno tak to nie je moja vina..- v ideálnom prípade ak by som sa neusmievala práve ja... keď som sa mu pozrela poriadne do tváre tak som zistila, že je to the best hráč futbalového team-u v škole... "hej, nebolí ťa to?" "no ani nie," samozrejme že boli..."čo potrebuješ??" spýtala som sa už o čosi prívetivejším tónom.... "och no ja som sa len chcel opýtať či nevieš kto organizuje dnes večer party na vašej ulici. Donieslo sa ku mne, že sa ktosi sťahuje a robí rozlúčkovú party." žiarivo sa usmial, a ja som pochopila prečo naňho všetky sliepky letia. "No, tak je to dom 625. Party začína o siedmej a tá čo ju organizuje sa volá Emilie. To len pre prípad, že by si ju chcel osloviť!" usmiala som sa a otočila som sa mu chrbtom. "Ou, ďakujem a ako sa voláš ty?? Vieš ak by som ťa chcel osloviť." žmurkol na mňa... žmurkol na mňa?!.. ufff.... "Ja som Jane, teší ma! tak zatiaľ.." vrhla som sa ďalej do vypratávania skrinky. "Neudri si opäť hlavu, Jane." a odkráčal bezstarostne preč. Idiot. Už mi táto škola lezie poriadne krkom, začínam byť ťažko sarkastická a neznášanlivá....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
4. 2.febuára 2010 19:20
no a mame to tu big love bude
Napíš svoj komentár