Ľahko akoby nič nevážila sa zniesla na zem a pristála kúsom odo mňa.
Perie sa jej zvlnilo vo vetre. Čiernou prešiel iný odtieň.
Nikdy som nenala rada vrany. Teraz tomu nerozumiem.
Prečo som ich tak nemala rada ? Veď mi nič nespravili.
Asi mi jednoducho neboli sympatycké. Nepáčil sa mi ich škrekot. Podľa mňa to bol škrekot. Pre vranu je asi škriekanie tá naša reč.
Zložila si krídla.
Kúsok prešla, zobla si niečo z trávy.
Pre ňu potrava, pre mňa odpad.
Pár krát to zopakovala. Prileteli ďaľšie vrany.
Hodnú chvíľu som na ňu takto hľadela. Ako omámená. Nechápala som prečo.
Veď je to len vrana.
Všimla si že sa na ňu pozerám. Pár sekúnd robila to isté.
Asi som ju potom omrzela, alebo usúdila, že pre ňu nie som dosť zaujímavá.
Rozprestrela krídla, odrazila sa od zeme. Pár krát zamávala, akoby na rozlúčku, a potom odletela.
Niesla sa vzduchom, letela, a ja som ju sledovala, až kým sa nestratila v hmle.
Ešte pár sekúnd trvalo kým som sa odhodlala preísť na druhú stranu cesty.
Rozmýšľala som... čo ma na tej vrane tak fascinovalo ?
Prišla som na to až takmer pri škole.
Závidela som jej.
Áno, znie to divne, ale bolo to tak.
Závidela som jej schopnosť lietať. Slobodu, že môže ísť kam chce a kedy chce.
Že jej stačí pár mávnutí krídlami, a je na streche paneláku.
Že pre ňu je celý náš svet jej panstvom, a ona si robí čo chce.
Áno, bola to závisť.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
chidori
18. 11.novembra 2010 13:57
To počúvaj havrany ako škriekajú. Vrany oproti ním spievajú.
6
vrana! ja som ešte na živo asi žiadnu nevidela ale tiež ma fascinujú
13
ja neviem možno áno akože v telke a tak som videla ale neviem či aj naživo
Napíš svoj komentár