práve ked zaspala naveky
v týchto útrapách
malomocenstva života
pretože odpadávajúce kúsky
štastia spojili sa dokopy a strašia
v tme svojou tichostou a zvukom
dažda na vyschýnajúcu zem
Zomrela
pre tieto chvíle v tejto realite
v tomto šialnestve
zúfalstve
Vzdaluje sa
rýchlo, rýchlo preč
nepozerajte sa, nechajte ma
prestante, nekričte
Prosím už viac nie
Pomocné ruky
vytrhli srdce, čo ešte stále bije
na dlani tej
zranujúcej, odpornej, sebeckej
potvory
Pusti ma, nechaj ma
chcem utiecť navždy
pred večnosťou
na koniec, zaspať
neprebudiť sa
Nikdy
iba dychať mrtvy vzduch
a spalovať sa vo vnútri
zhorieť na popol
rozprášiť sa povetrím
dopadnúť a utopiť sa v bezmocnosti
zmiznúť
Preč, preč
z tohto tela, z tohto sveta
z tejto špiny
radšej nebyť a zabiť sa
ako v spoločnosti pokrytectva
tráviť život a tváriť sa ako súčasť
niečoho, čo neexistuje
Odpor
Hnus
tak nechajte ma s mojím ničím ...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
newgeneration
28. 3.marca 2010 14:22
hm...presiaknuté negativizmom...
3
4
teraz sa mi vybavilo pri citani tej basne obraz teba cera na tom kresle
Napíš svoj komentár