Celý týždeň makáš. V piatok si užiješ. Prídeš domov neskoro v noci. Bezmyšlienkovite sa prezlečieš, umyješ si tvár a zuby. A zbadáš samého seba v zrkadle. Kruhy pod očami, celý deň maska na tvári. Vidíš za ňu len ty a len teraz. Tak ťa to učili, tak to vieš. Praješ si aby si vedel zabudnúť na to kto si. Nepamätáš si kedy presne si sa naučil predstierať šťastie a vyrovnanosť. Koľko krát chceš byť znova decko? Pozoruješ svoje oči ako predátor korisť a potom ťa to prestane baviť, chceš si ísť ľahnúť.
Zvykla som si vyhýbať sa tichu. Potláčam svoje myšlienky. A občas sa snažím porozumieť svojim pocitom. Ale len občas. Milujem skoré rána, ktoré mi nič nepripomínajú a cítim sa tak čisto a slobodne. Milujem dlhé noci keď ma nikto nehodnotí, ani moje myšlienky, moje divné ničomu nezodpovedajúce nálady. Keď sú všetci k sebe taký úprimnejší a príjemnejší. Veľa sa smejem a veľa plačem. Ľudia mi vravia že som krásna, ale ja to nevidím. Vravia mi, že mám dobrú povahu a mám naviac, ale ja to necítim. Ešte nie.
Milujem rozmanitosť ľudí. Milujem rozdielne myšlienkové pochody ľudí, prirodzene mám rada ľudí ktorí vravia vždy pravdu aj keď to bolí, hoci ja sa k nim nezaraďujem.
Milujem všetko len aby som nemusela premýšľať nad tým ako milujem ju.
Neviem či to môžem zvaliť na osud a nemo sa tomu prizerať, alebo bojovať i keď neviem za čo a ako. Prečo večer neviem z kade naberiem silu začať znova a ráno sa zobudím len s bolesťou? Bez akéhokoľvek podnetu k postaveniu sa z postele? Je to normálne alebo som zrelá na psychiatra?
Na svete je 7 miliárd ľudí a ja stále neviem nájsť niekoho kto by mi ju vymazal z hlavy. Možno sa to naozaj zmení len keď prestanem všade podvedome hľadať ju a nájdem sama seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nicmanenapada
29. 10.októbra 2015 17:40
Ešteže sú tu aj ľudia, ktorí neočakávaju, že všetci budú uvažovať rovnako, najlepšie práve tak ako oni. A tiež pravdu treba vravieť, hoci bolí
Napíš svoj komentár