Často sa stáva, že vám niekto chýba a vy si to nechcete priznať. A nie že nie, je to tak. Možno ingorujete jeho správy lebo je to pre vás tak lepšie. Ja tomuto javu hovorím záchrana pred sebadeštrukciou, respektíve pud sebazáchovy. Ale koľko krát sa pristihnete pri tom že hľadáte odpovede, myšlienky, úsmev alebo hocijaký iný prejav tej osoby aj tam, kde ich nenájdete? Koľko krát otvoríte facebook, instagram, twitter len kvôli tomu jednému človeku? Ani si to neuvedomujete a robíte to . Ľudia často hovoria že niečo je už za nimi, ale robia to. Chýba im niečo. Konkrétny pocit, ktorý nevedia (nechcú?) nájsť nikde inde. Je možné skutočne zabudnúť na niekoho koho ste milovali? Alebo aspoň prestať sa kvôli tomu trápiť, aj keď len podvedome? To nie je rečnícka otázka, to sa pýtam. Môj dnešný večer sa totiž nesie v znamení takýchto otázok.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
...a bit too much