Vône, pohľady, letmé dotyky, oranžová večerná obloha, nevinné večery, skoré rána a ticho, nepokojný rytmus dýchania, dážď a noc, šialené sny, veľa plaču, alkoholu a vzájomného zvláštneho odstupu. Nemá vojna bez konca a bez víťaza.
Nemôžeš toho druhého od seba odstrihnúť, zničíš seba.
Nepredvídateľná povaha, zelené oči za ktorými sa skrývajú nepekné tajomstvá, nekonečné množstvo prekvapení, zvláštna osobnosť. To si ty.
Nekonečné hľadanie samej seba tam, kde sa aj tak nikdy nenájdem. To som ja.
Ono vôbec nie je ťažké presvedčiť samú seba, že dokážem bez teba byť. Horšie sú sny, podvedomie, myšlienky, ten pocit že ťa vnútri niečo tlačí, serie. Ale prirástlo ti to k srdcu.
A potom... znova prichádzajú zúfalé túžby rodiace sa z toho ticha, čo v tom srdci máš.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
....
.....
ja tiež tak... (aj tie zelené oči) boa...