Len absencia niečoho nás naučí vážiť si to. Len strata niečoho o čom si myslíme že na tom závisí náš zivot nás naučí nezávislosti. K tomu ti rady do života od starej mamy nestačia.
Na prd ti to je keď ti o tom celý svet rozpráva. To musíš zažiť. Nič človeka nikdy nenaučilo tak si vážiť osoby, veci, momenty, ako keď sa stratia. Nič nenaučilo človeka väčšej nezávislosti ako keď sa musel postaviť na vlastné nohy a sám. Keď tu vždy bolo niečo o čo by sme sa opreli a my sme v to verili ako že Zem sa točí okolo slnka. A zrazu sa netočí. Pred sekundou tu naše istoty boli a v momente tu nie sú.
Zem zistila že jej hviezda je preč a je stratená vo vesmíre.
Viete, každý človek je sám o sebe malá planétka vo vesmíre. S tým rozdielom že zmysel života tejto planétky by nemal závisieť od nejakej hviezdy. Teraz nemám na mysli fyzické prežitie. Ale prežitie vlastnej hlavy. Prežitie vlastného ja.
Máme predsa celý vesmír, tak načo lipnúť na jednom z jeho divov?
Keď sa tvoja hviezda stratí zisťuješ že si len kôpka nejasných myšlienok, spomienok, predstáv a snov, ktoré možno ani nie sú tvoje. Sny ktoré ti nadiktoval svet. A ver mi, svet pre teba nechce len to najlepšie. Hľadáš sa a možno máš pocit že sa nemožeš nájsť. Počúvaj srdce. Ten malý veľký vesmír čo v sebe máš. On tam nie je len tak.
Tak kto si?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
method
17. 2.febuára 2016 08:02
2
Presne tak. Každý si musíme prežiť, aby sme pochopili i to, čo iní prežívajú, lebo slová nedokážu mnohé pocity vyjadriť.
Mnohé veci, čo robíme, sú odrazom snov druhých, ich vplyvu na nás. To, že chodíme do roboty, aby sme dostávali finančnú odmenu, ale pritom samotná práca nás nebaví, ale plníme sen nášho šéfa, ktorý chce vytvoriť silnú firmu a užívať a oslavovať úspech. Sme závislí od niečoho, čo nie je našou prirodzenou súčasťou. Keď o to prídeme, vtedy sa hodnota strateného nedá ani vyčísliť. Napríklad teraz si ani neuvedomujeme, že kým sme mladí, máme si užívať, behať, skúšať nové veci, lebo v starobe budeme len snívať, čo keby som bol znova mladý.
Mnohé veci, čo robíme, sú odrazom snov druhých, ich vplyvu na nás. To, že chodíme do roboty, aby sme dostávali finančnú odmenu, ale pritom samotná práca nás nebaví, ale plníme sen nášho šéfa, ktorý chce vytvoriť silnú firmu a užívať a oslavovať úspech. Sme závislí od niečoho, čo nie je našou prirodzenou súčasťou. Keď o to prídeme, vtedy sa hodnota strateného nedá ani vyčísliť. Napríklad teraz si ani neuvedomujeme, že kým sme mladí, máme si užívať, behať, skúšať nové veci, lebo v starobe budeme len snívať, čo keby som bol znova mladý.
Napíš svoj komentár