Lebo ja si to myslím... Stále snívam, snívam keď toto píšem, snívam keď jem, snívam keď spím, človek si začne myslieť, že snívam stále a tak to aj je. Pristihnúť ma nezamyslenú je takmer nemožné. Keď na nič nemyslím tak si to zrazu uvedomím, spomeniem si a znovu začnem myslieť.
Azda som filozof? Aké mám vlastne IQ keď nedokážem prestať premýšľať? Snáď by mohlo byť vysoké a ja by som mohla v živote aj čosi dokázať, podarí sa mi to? Alebo nie? Budem azda vedkyňa, právnička, detektívka, doktorka?
Myslím, zase myslím..., že nie, ale myslieť asi nestačí, myšlienky za nás nespravia žiadne skutky, aj keď by sme neviem ako chceli. Je to nemožné, treba sa snažiť, prebíjať, 10x prehrať a znovu sa postaviť na nohy a ísť ďalej. Ale dokážem to vôbec? Neviem, ale keď to neskúsim tak to nezistím, ale mám strach, čo keď to nevyjde, čo keď všetko pokazím, všetko si tým zhorším a ľudia ma už viac nebudú počúvať? ? ?
Odpoveď je : UŽ NEMYSLI! ! !
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ts, keby to bolo take lahke, bola by som stastny clovek..