230 DNÍ S UPÍROM II.séria - 22.časť

Denis sa najprv zahľadel na mňa s nezaujatým výrazom, ale keď si všimol, že to myslím vážne a konečne nevplývam nezaujato, okamžite sa vzpriamil. Ukázal mi, aby som pokračoval a ja som vedel, že v tej chvíli sa už z toho nevyvlečiem. Musel som pokračovať, či som chcel alebo nie.
“Odchádzam.” začal som jemne.
“No?” pokrútil hlavou a zatváril sa nechápavo.
“Hm... Hovoril som s Temným Pánom ešte pred tým, ako bol ten incident s chemikom.” pridal som v strachu o trochu viac informácii.
“Ale ja ešte stále nechápem.” pokrútil hlavou Denis.
“Odchádzam slúžiť Temnému Pánovi.” vydýchol som a chvíľu som čakal, čo na to povie. Nemohol som sa mu pozrieť do očí, no napokon som to musel urobiť, keď nič nehovoril.
Tváril sa prekvapene a vydesene. Zrejme nechápal, čo mu hovorím.
“Dohodol som sa s ním...” dodal som.
“Do riti, Thom! Čo ti šibe? To len kvôli nej?”
“Áno kvôli nej... Presne ide o ňu. Keby som neodišiel mu slúžiť, zabije ju.”
“Počkaj, počkaj... On sa ti vyhrážal?” chvíľu hľadal tie správne slová, no potom ho hneď napadli. Iba som prikývol na súhlas.
“A to nie je všetko.”
“Čo ešte?!” zakričal na mňa.
“Vymyslel celý ten plán s chemikom.”
“Do riti! Ako to, že som o ničom netušil?!” bol vyvedený z miery a nebol veľmi nadšený z toho, čo som mu hovoril. No ja som sa cítil o niečo ľahšie, no bolo ešte veľa toho, čo som mu musel povedať.
“Musel som to celé tajiť. Musel som byť odmeraný a všetko ignorovať. Nemohol som javiť o Veroniku záujem.” vyslovil som s bolesťou v hlase. Táto situácia ma poriadne zlomila, pretože Veroniku som nadovšetko miloval, no inak som konať nemohol. Temný Pán bol predsa silnejší ako ja a Denis dokopy a dobre som vedel, že by ju zabil keby som niečo neurobil.
“Ty ju stále miluješ?”
“Áno...”
“A to si celé potom predstieral, že o ňu nestojíš?”
“Musel som.”
“Stojí ti to za takú cenu?” najprv som nechápal, čo tým myslel, no potom som to pochopil.
“Nikdy by ma nenapadlo pochybovať.”
“Ale prečo vlastne musíš toto celé predstierať?”
“Temný Pán sa mi vyhrážal ako som už povedal. A dobre vieš, že nemáme proti nemu žiadnu cenu. Povedal mi, že si môžem vybrať z troch možností. Prvá - vrátim sa ku nemu. Druhá - zabije ju. Tretia - zoberie si ju ku sebe a ona tam bude musieť byť. Vieš si predstaviť, čo by s ňou robil. No a čo som mal urobiť ja? Samozrejme jediné rozhodnutie bolo, že sa ku nemu vrátim a budem mu slúžiť. Dokonca mi povedal, že mi pomôže s poriadne vypracovaným plánom, len ja budem musieť zahrať tú hlavnú úlohu. Musel som teda byť odmeraný a musel som Veroniku znásilniť, aby ma znenávidela. Nijako som ju nemohol presvedčiť, a tak som prešiel ku tejto brutálnej stratégii za čo sa nesmierne hanbím a nenávidím.” dokončil som. Denis nepovedal ani slovo len na mňa vyvaľoval oči.
“Prečo si mi to nepovedal? Mohol som ti nejako pomôcť.”

“Nie... Takto to bude lepšie.”
“Ale prečo myslel len na teba? Prečo nie aj na mňa?”
“Lebo si myslí, že ty ju chceš zabiť a aj tak s ňou tu nezostaneš. Nič som mu nepovedal, no keď som vás videl v Dánsku, hneď som vedel, že ku nej niečo cítiš.” trochu som zvýšil hlas a pozrel som na neho s vražedným pohľadom. Nikdy som mu nechcel priať to, aby mohol byť s ňou, zatiaľ čo ja budem musieť trčať u Temného Pána ani neviem koľko rokov.
“Milujem ju.” oznámil mi Denis a moje srdce sa takmer roztrhlo.
“Nedovolím, aby si s ňou bol!” zakričal som a všetko hnev sa vo mne vzbúril. Chcel som mu odtrhnúť hlavu , zabiť ho, aby nemohol s ňou byť.
“Thom upokoj som sa dokelu!” zareval na mňa, keď ma odhodil na druhú stranu izby. “Si debil! Ona ťa už nechce. Myslí si, že si ju pekne podjebal a teraz už s tebou nikdy nechce byť.” povedal mi Denis a ja som myslel, že ho hneď zabijem. Bola pravda, že som sa správal ako idiot a hlavne s ňou som sa správal ako totálny magor a presne to bola príčina našej “akcie” s Temným Pánom, aby ma znenávidela. Potom to bude o to ľahšie sa rozlúčiť. No aj tak som nechcel, aby ostala s Denisom, pretože som žiarlil.
“Neprešiel som týmto celým, len preto, aby som tu tebe zanechal všetku “slávu”!!” kričal som. Cítil som, že sa rozplačem, ale nemohol som plakať...

VERONIKA

Konečne som mohla pokračovať vo svojom takmer normálnom živote. No jeden pocit mi nedal pokoj. Cítila som, že sa čoskoro niečo stane, čo mi poriadne zmení život. Neviem prečo, no mala som veľmi silný pocit.
Radšej som sa už ničím takým nezaoberala, pretože som mala dosť za tieto posledné dni, sadla som si do svojej izby a prezrela som si správy na facebooku. Samozrejme, bolo ich veľa dokonca aj nejaké žiadosti priateľstiev. Rýchlo som to všetko vybavila a šla som na Birdz. Aj tam som odpísala a začala som sa nudiť. Matka bola s kamarátkou na káve a byt bol celý uprataný, takže som nemala čo robiť. Vypla som počítač a zobrala si gitaru do ruky. Už dávno som na nej nehrala, takže bol najvyšší čas sa do toho znovu pustiť.
Za pár minút ma vyrušilo zvonenie mobilu. Videla som, že je to Thom, čo ma poriadne prekvapilo. Rozhodla som sa, že nedám najavo svoju bolesť alebo niečo podobné. Od kedy som sa dostala domov z toho miesta, kde bolo toľko energie, som cítila tú prázdnotu, ktorú mi kedysi vypĺňal Thom.
Zodvihla som.
“Haló?” ozvala som sa. Hlas som mala celkom v pohode až na to, že sa mi trochu chvel.
“Nemám toho veľa, čo povedať, ale odchádzam... Musím odísť...” mumlal úplne odmerane a ja som myslela, že sa rozplačem. Snažila som sa nedať najavo, že ma to zabolelo.
“Prečo mi to hovoríš?” opýtala som sa dosť drzo a odmerane, aby videl, že som ešte stále nezabudla na to, čo mi urobil.
“Myslel som, že by si to mala vedieť.” znovu ticho. Chvíľu som váhala, no napokon som uznala za vhodné odpovedať.
“Super už to viem. Ešte niečo?” zahryzla som si do pery. Tieto slová zo mňa vyšli tak veľmi ťažko, že som skoro ani dýchať nevedela. Slzy som len tak tak potlačila.
“Tak sa maj.” odvrkol a položil.

Vzdychla som si. Keď som si uvedomila, čo sa teraz stalo, rozplakala som sa. Nechcela som, aby ten náš krásny vzťah takto skončil, pretože som ho až príliš milovala. No on ma donútil sa s ním rozísť a nenávidieť ho kvôli tomu debilnému správaniu a samozrejme kvôli tomu, že ma znásilnil. Nikdy som si nemyslela, že by ku tomu niekedy mohlo dôjsť a vôbec, že by to dokázal.
O pár minút mi mobil znovu zvonil.
“Haló?!” ozvala som sa už trochu podráždene a rozplakane. Nezaujímala som sa o to, kto to je pretože to bolo nejaké neznáme číslo.
“Veronika?” ozval sa Denis. Toho som chcela najmenej počuť.
Neozvala som sa, len som si vzdychla.
“Takže hej. Počuj, Thom je preč. Je mi to ľúto, no nejavil nijaký záujem o to, že by si mu chýbala.”
“Ďakujem!!!” zavrčala som nahnevane, pretože toto bola len ďalšia informácia, ktorá sa mi zaryla do srdca a poriadne to štípalo.
“Sorry, tak som to nemyslel. Prídem za tebou dnes...” odmlčal sa. Nenamietala som. Bola pravda, že ma začal priťahovať, no keď som si predstavila, že je to brat chalana, ktorého tak veľmi milujem, odpudzovalo ma to celé.
“Denis.. Nemal by si.” povedala som smutne, no nie tak, že mi je to ľúto.
“Prečo nie? Chcem prísť.”
“Vieš, že to nie je správne... Ja nechcem ... “
“Čo? Ublížiť mu? On ti ublížil ešte viac! Podviesť ho? Podviedol ťa už dávno!” toto ma znovu ranilo. Iba som privrela oči a mierne som zastonala.
“Si v pohode? Nechcel som...” nedokončil, pretože som mu skočila do reči.
“Nie. Nič sa nestalo. Máš pravdu, ublížil mi... Ale nechcem mať nič spoločné s jeho bratom!” zvýšila som hlas. Nemohla som si ani predstaviť, že Thomov brat by so mnou chodil. Chcela som to celé ukončiť už aj s Denisom, pretože mi to nerobilo dobre a bolo jasné, že som tým ubližovala aj jemu. Nechcela som viac ubližovať každému okolo seba. Denis by si zaslúžil oveľa viac lásky z mojej strany, no ja mu ju neviem dať. Tak veľmi by som to chcela, no nedokážem to. Bola som až príliš zamilovaná do jeho brata, lenže tento vzťah stratil zmysel skôr, akoby sa aj začal.
Chcela som dať Denisovi šancu, lebo som ho mala rada a túžila po ňom, ale náš vzťah je už dopredu vedený k záhube.
“Ľúbim ťa.” zašepkal po chvíľke ticha až ma prekvapilo, že je ešte stále na linke. Nechcela som to rozoberať, nemohla som sa s ním o tom rozprávať. Tak veľmi som ho chcela, no náš vzťah by nemal zmysel.
“Je mi jedno, či chceš alebo nie, prídem.” povedal a zložil. Chcela som ešte namietať, no nestihla som.
Skutočne som ho chcela aj on mňa. Ale musela som sa zbaviť všetkého, čo malo niečo spoločné s Thomom a chodenie s jeho bratom je pre mňa tabu! To by zrejme mal každý chápať. Táto situácia by neprospela ani jednému z nás.

THOM

Náš spor s Denisom ukončil príchod Temného Pána. Namietal som, prosil som, no márne. Jediné, čo mi ostávalo bolo, že urobím ďalšiu vec, ktorá by ju poriadne ranila, alebo som jej ešte mohol zavolať.
Zavolal som jej a jasne som počul aká je nešťastná, spôsobil som jej veľmi veľa zranení.

Napokon, keď som mal už definitívne odísť s Temným Pánom, rozhodol som sa, že sa na ňu ešte raz pozriem. Bolo už trochu neskoro, keď som ku nej prišiel a ona už spala. Bolo to lepšie, aspoň nebude vedieť, že som tu bol.
Pozrel som si jej dokonalé črty tváre a pohladil po líci. Trochu sa mykla a usmiala, no vzápätí sa jej po líci, na ktorom som ju pred chvíľou pohladil, spustila jedna slza. Zabolelo ma to.
Priblížil som sa ku jej tvári a pobozkal veľmi jemne na pery. Rozochvelo ma to a dostalo do siedmeho neba.
Vtedy som pochopil, že stačí len jediný bozk, aby sa dostal človek do hrobu...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu