Keď sa nad tým zamyslíme, život je ako jeden veľký film. Režisérom je rozum, scenáristom srdce, oči sú ako kameramani, ktorí sa snažia zachytiť všetko čo zazrú, uši sú ako zvukári, ktorí vnímajú zvuky, od tých najslabších až po tie najhlasnejšie tóny, no a pravdaže nesmieme zabudnúť na hlavnú úlohu, v ktorej sme sa ocitli my. Film obsahuje všetky možné žánre, od akčných, cez romantiku, horory, drámu alebo dokonca aj rozprávku, až po dobrodružný žáner filmu a to som si plne vedomá, že som ešte na niečo zabudla. Či chceme alebo sa bránime prejdeme cez ne, aj keď väčšina z nás sa určite šikovne snaží vyhnúť, niektorým ťažko zvládnuteľným žánrom. Myslím si, že by sme sa radi vyhli na hororu, dráme a možno aj tej akčnej pasáže, no film by nebol tým správnym trhákom, keby to všetko neobsahoval, čo myslíte? Viete, keď prejdete cez ťažké obdobie a uvedomíte si, že stále stojíte, je to nádherný pocit a určite ste hrdý na seba.
Priebeh filmu, vždy sledujú diváci, naše pocity, ktoré ti vždy dajú pocítiť, ako sa im film páči. Ak sú tieto pocity nepríjemne a nespokojné, neukončuj film. Skôr sa ho snaž vylepšiť, spraviť ho viac atraktívnejším, pestrejším a krásnejším. Snaž sa priniesť nové nápady, nové cesty. Treba robiť všetko pre to, aby diváci boli spokojný a nezabúdaj, že film sa ukončí sám. Netreba ho ukončovať, ale treba ho urobiť čo najzaujímavejším, aby si ho mohli ostatný pozrieť s nadšením a spomínať naň ako na jeden úžasný veľkofilm. Mal by byť tak dobrý, že aj tí, čo ťa nikdy nemali radi, naň pozerali s úctou a s radosťou.
Možno sa pretrhne páska, myslím tým zdravie, ale to neznamená, že sa nedá opäť dať dohromady. Pravdaže keď sa roztrhne úplne, možno už nie je šance pokračovať, tak ako sa to dá s natrhnutou páskou, ale preto treba stále žiť na plno, aby keď sa to stane, budeš hrdý aj na to, čo sa už nahralo.
Nezabúdajme, že vždy sa nájde niečo, čo dokáže posunúť hranice na tú najvyššiu métu. Život je predsa krásny, aj s prekážkami, ktoré sa nás snažia udržať pri zemi. Vždy je dôvod žiť, ale niekedy sme tak slepí, že to nevidíme a tak len nariekame a strácame dni a čas nikdy neskončí. Všetko je v našom vnútri a je na nás ako si vlastný film vytvoríme.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bobra  26. 2. 2008 21:51
dobre pises
Napíš svoj komentár