Ale tak počas septembra pred tým ako sme šli na dovolenku na celý mesiac som ešte mala nejaké šichty od nich. Nebolo ich veľa, ale nejaké boli, aby mi stihlo v tej robote prísť aj karma strike two Chvalabohu som príjem ešte vedela suplovať aj jazdením z firmy, kde som bola ešte leto predtým a vďaka tomu som mala toľko peňazí s koľkými som rátala na dovolenku a nemusela robiť žiadne obmedzovania počas nej.
A čo sa týka karma strike one…akože už vidím ako si karma rozpráva pod nos- no konečne si si našla aspoň niečo s čím si sa snažila vysporiadať aby si to zvládla dlhodobo robiť.. ale to ti ja nedoprajem, zabudni!
Jediné v čo mi ostáva dúfať je, že tam je podtón typu- si ty ale zblúdilá duša, čo to robíš so svojím životom, to predsa nie je pre Teba. Toto zmýšlanie že to takto asi je, to je to jediné čo ma ešte drží nad hladinou po tom všetkom čo mi tu nič nevychádza ako by som chcela.
No ale poďme naspäť k tomu “karma strike two”.
V podstate som asi ani nemala pracovať v tej firme tých pár dní v septembri, keďže som skôr naklonená veriť policajtovi ohľadne tej licencie.. Ale tak no nie je to problém môj, mne bolo na firme povedané že licencia je, ja som si vždy skontrolovala či bola aj v autobuse a ak bola, tak som šla. Lebo aj keby ma zastavili znovu, tak môj problém to nie je, lebo podľa mojich vedomostí v podstate licencia je. Ich pokuta na 7 tisíc eur, nie moja.
A tak teda mala som bežný pracovný deň v centre Kodane na AMGčkovom (najvyššia výbava, boli ako VIP) Mercedese, ktoré bolo najnovšie na firme, nemalo ani len 50 tisíc najazdených. Bežný deň, pár transferov medzi letiskom, hotelmi, výletnými loďami a sightseeing. Prišiel koniec dňa, vymotávam sa z uličiek Kodane smerom na diaľnicu do garáže. Už pohodička, podcast v ušiach, nachystané nejaké snacky na ujedanie počas jazdy na dialnici. Už sa akurát pripájam na dialnicu, zrovna v najhoršom možnom nájazde na dialnicu aký asi v Dánsku je- musíte ísť totižto najpv dole po takom malinkom okruhu, kde už 30 je moc rýchlo a až potom príde rovinka kde sa treba rozbehnúť.
A teda nastala rovinka na rozbiehanie, rozbieham sa, už sa akurát pripájam na diaľnicu a zrazu príde rana ako z dela a treskot, sedačkou mi trhlo tiež. Kukám jak puk, že WFT, to čo je čo do mňa niekto zo zadu narazil? Ale veď to by ma aj do strany odhodilo určite a nič také sa nestalo. Tak sa narýchlo obzriem cez plece a tam bordel jak sviňa, triesky, šróby, prach a SPADNUTÁ TELKA.
Telka taká vyklápacia zo stropu o veľkosti asi starých notebookov… Tá sviňa je hneď rovno za vodičom v uličke a ona mi treskla najprv dokonca aj do mojej sedačky zvrchu ako je opierka hlavy.
Si predstavte že by som bola vyššia, že by mi trčala hlava nad úroveň sedačky. Však by ma kleplo do bezvedomia ihneď a ja som akurát bola vo fáze napájania sa na diaľnicu, kde by na tisíc percent niekto z tých dilinov ešte do mňa aj napálil v plnej rýchlosti, ako tu je fenomén “idem do stredného pruhu a pozerám do telefónu”.
To sa chvalabohu nestalo, ale predstavte si môj šok. Druhé najhlavnejšie bolo, že sa to nestalo už s pasažiermi, lebo tam by to určite niekoho prizabilo.
To bolo pár dní po tom ano ma zastavili… No a predstavte si už rozhorčenie môjho šéfka keď som ho JA volala že potrebujem mu niečo ukázať. Behom asi týždňa či dvoch… Ten keď prišiel a uvidel to, ho skoro trafil šlak a začal nadávať jak pohan, že ako je to vôbec možné Keď sa ukludnil tak mi hovoril že nech ani klasicky neupratujem, nevysávam a netankujem, že nech si len zoberiem veci a idem domov.
Prišlo mi to zo začiatku úsmevné, ale až potom som si spojila to s tým nárazom do sedačky a mojou hlavou.. To mi už do smiechu nebolo, to mi už išiel plač a čisté zhrozenie.
Si karma musela hovoriť: Čo ma nepočúvaš, však už som ti dala niečo najavo a ty si to zjavne nepochopila. Na tu máš, snáď toto ti už viac prehovorí do duše.
Inak si fakt neviem vôbec čo si myslieť o mojom “šťastí”. Čo si o tom myslíte Vy?
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
motovidlo323
29. 11.novembra 2019 23:49
Prečo máš takú smolu?
Napíš svoj komentár