Čakám na to, ako sa môj život vyvinie,
ako je to s tou láskou,
ako sa to so mnou všetko vyvinie.
Hej, na všetko prídem časom, len časom sa to všetko vyvinie... A preto nenávidím čakanie ako to všetko dopadne.
Lebo v poslednej dobe sa to všetko vyvíja len hrozným smerom.
Neviem čím to je. Či to je všetko vo mne.
Teda vo mne, presnejšie v mojich postojoch a najmä myšlienkach.
Veď čo sa vlastne čudujem, keď sčasti vyznávam filozofiu The Secret. Všetko ide myšlienkami a pocitmi. Sami si to priťahujeme k sebe.
Keď som sa mala chuť smiať, priťahovala som si len ešte viac pozitívnej energie, pozitívne naladených ľudí.
Avšak teraz mi to nejak nejde. Stále v sebe smútim, i keď občas nasadím masku úsmevu.
A nejde mi odrazu byť zas optimistická. Aj keď len to chcem a túžim. Neviem na to nabrať sily.
Na to aby som zas mohla rozdávať energiu potrebujem ju najprv na niekom sparatizovať...
A stále čakám kto by bol ten môj "štartér" s ktorého si vycucnem energiu a potom ju aj trojnásobne kľudne vrátim.
Lenže kto je taký ochotný toho? Už dosť dlho čakám kedy sa niekto taký nájde.
A tým mám zas len zlé myšlienky, pretože osoba od ktorej to najviac očakávam na to najviac kašle a ešte mi aj tej málo energie čo mám odsáva.
Nuž, ostáva mi len čakať kedy sa vykreslí, či si uvedomí že by mi mohol tento človek pomôcť, alebo ma úplne dorazí...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
side3
5. 6.júna 2011 02:53
asi nikto nemá rád čakanie
Napíš svoj komentár