Ako som prednedávnom písala v minulom blogu, uzavrela som už časť "môj bývalý". V tom blogu som sa s ním rozlúčila. Ale!
Je síce pravda, že už s ním sa nemám prečo stretávať. Je síce pravda že radšej sa s ním už radšej nestretnem. Je síce pravda, že chcem aby bol šťastný, bezo mňa.
Ale proste ma bolí to čo sa stalo. Myslela som si že proste som s tým vyrovananá, ale asi ani zďaleka nie. Moje vnútro sa asi o to snaží, ale jednoznačne to ešte nie je dokončené.
Snažila som sa klamať sama seba, že je to všetko už v poriadku. Ale som len dúfala.
Najradšej by moje srdce kázalo mojej ruke objať ho, pohladiť ho po tvári. Reálne k tomu už nepríde, aj keby sa dalo, rozum to už nedovolí. Ale sdrce chce aj keď vie že to už nie je reálne.
Neviem ako to pôjde ďalej, lebo namiesto vyjadrovania citov, vyplavovania sĺz, som ostala po tom stretnutí nejak, oveľa viac ako predtým, hnusná, nervózna, odporná, zatrpknutá.
A je tu niekto, kto toto, aká som, musí znášať. Rozum mi hovorí, že by mi to malo byť aspoň ľúto že som na neho taká odporná. Ale srdce nič. Ani sa nepohýna. Proste k nemu nič necítim a nejak sa to nedá.
Tento text, z Radikalovej pesničky, vystihuje asi toto všetko čo som chcela v tomto blogu vyjadriť:
Už si preč, preč ďaleko preč v diaľke
a ja sa plížim okolo spomienok ako panter.
Ty si zmizla a ja znásilňujem papier,
zo srdca mám kameň, city sú pasé.
A ty si preč, preč ďaleko preč v diaľke
a ja si oblizujem rany jak starý panter.
Ty si zmizla a ja znásilňujem papier,
zo srdca mám kameň, je to pasé.
******************************************
Hľadám zmysel,
aj keď sa víkend čo víkend zobúdzam inde a v inej.
Teraz si už dávno s iným, aj keď to nerád vidím,
musím si už tebou, prestať rezať žily.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ivlu
7. 4.apríla 2013 15:22
Som uchvátený tvojimi príspevkami. Nie veľa pisateľov vie dať do viet a slov taký cit, ako ty....
Napíš svoj komentár