1. kapitola- Minulosť
Svitalo. Po oblohe premávali oblaky a vzdávali hold vychádzajúcemu Slnku. Začínalo sa ráno.
V miestnom sirotinci vstala skoro ráno Laura. Otvorila rozospaté oči a pomaly sa posadila. Znovu v noci nespala.
Mávala nočné mory, bála sa ich. Väčšinou sa jej snívalo o rodičoch.O tých, ktorí sa už dávno vytratili z jej života. Celú noc
preplakala. Vstala z postele a zamierila ku oknu. Otvorila ho. Do nosa jej udrela vôňa ihličia dopĺňaná nádherným výhľadom. Milovala ho. Ranná hmla vzala pod svoje perute celú krajinu, iba vrcholce stromov odolávali tomuto čaru. Z hmly ako reflektory žiarili červené divé ruže. Letmý jarný vánok prečesával Laurine vlasy a zlatisté paprsky Slnca pohládzali jej bledú pokožku. Vzdychla si. Musí sa poponáhľať.Za chvíľu budú raňajky.
Schmatla svoje veci zo stoličky a vošla do kúpeľne. Automaticky sa pozrela do obrovského starobylého zrkadla. Pre chudú postavu a malým pehám na nose samu seba nepokladala za krásavicu. Čierne lesklé, vlnité vlasy v prírodných vlnách padali na žensky zaoblené plecia. Oči modré ako oceán, no momentálne červené od plaču sa zmorene pozreli na svoj odraz v zrkadle. Laura si mechanicky obliekla na seba vyšedivenú sukňu, bielu blúzku, vestu, pančuchy a staré obnosené topánky. Keď vyšla z kúpeľne, zbežne si prezrela neporiadok v izbe. Rozhádzaná posteľ nachádzajúca sa pri okne nebola jej zvykom. Storočné škrípajúce okno bolo otvorené. Vlastne všetko pôsobilo dojmom niečoho dávno zapadnutého prachom. Z úvah ju vyrušil krik dozorkyne:,, Raňajky, vstávať!"
Laura v minulosti nepatrila práve medzi tých poslušných, ale celá sa zmenila od pobytu v sirotinci. Teraz pokojne vyšla z izby. Zišla dreveným schodišťom až ku dverám jedálne. Zamierila k svojmu stolu. už na ňu čakala jej kamarátka Lina. sadla si ku nej, ale nechutilo jej jesť. Tušila, že skôr či neskôr k nej príde riaditeľ sirotinca a vyženie ju. Nemuselo by sa to stať, keby jedla. No to by nebola ona. Už počula klopkanie riaditeľovej paličky a ocitla sa pred dverami. Rýchlo vybehla zo sirotinca a rozbehla sa ku starej veži, poznačenej nedávnou vojnou. Po prvýkrát prebehla nevšímavo popri šírych lúkach. Po prvýkrát nevnímala všetkými zmyslami hladkanie vetra po jej tele. Vybehla po schodoch. Vstúpila do miestnosti zaplavenej zlatým práškom. Sadla si na starý kufor a zasnene sa zahľadela do okna. Rozmýšľala o svojej minulosti. Rozmýšľala o tom, aké to bolo, kým boli jej rodičia nažive.
Bývali v oborvskej mramorovej vile pri mori. Každý deň sa roztpašné vlny zarývali do piesku, spevajúc o dávnych časoch. Pamätala si na deň, keď zomreli jej rodičia, celkom presne. Sedela za mahagónovým stolom a písala si domáce úlohy. V ušiach jej zaznieval zvonivý spev vtákov. Zdalo sa jej, že aj trochu žalostný. Spokojne prechádzala zrakom po svojej izbe. Mala ju rada. Obrovské arkierové okná luxusne ladili so zelenými stenami. Veľký krištáľový luster vytváral spolu s oknami nádych svätosti, či skôr nedotknuteľnosti. Drevená, ručne vyrezávaná posteľ stála pri stene.
Ozval sa buchot. Niekto vstúpil do domu. Zrazu vtrhla do izby jej krstná mama, Angela. Vlasy vždy tak perfektne upravené mala teraz rozstrapatené , vlastne, celá pôsobila akosi neupravene, pokrčene. Sivé oči, ktoré jej stále Laura závidela, mala vyplašené. Trasľavým zamatovým hlasom skríkla:,, Laura! Tvoji rodičia pravdepodobne zomreli. Rýchlo sa pobaľ, musíme ihneď idísť!" Laura najprv nechápala, čo sa to deje. Vyhŕkli jej slzy. ,,A...ale.čo..prečo???",, Teraz nie je čas vysvetľovať. A nie je to ani bezpečné. Pred domom mám zaparkované auto." Spoločne vybehli z domu a naskočili do auta. Angela dupla na plyn a hnali sa Avignonom( Francúzsko ).
Pomaly jej rodné mesto mizlo z očí. Nechcela myslieť na to, že jej rodičia.....že jej rodičia sú.......NIE! Ona tomu neverí. Potrebuje fakty! Odmalička bola vedecky založená, teraz sa toho nemôže vzdať. Čo to len Angela vravela? Že jej to v Avignone nemohla vysvtliť, lebo to bolo...nebezpečné? Fajn, v Avignone už nie sú. Angeliným tempom jazdy sa ocitli neďaleko Sorgues. Nabrala odvahu a...
,, Angela?"(svoju krstnú mamu vždy oslovovala menom), ,,Povieš mi už konečne, prečo sme museli odísť?" Angela sa smutne usmiala a spustila. Rozprávala jej o tom, ako jej rodičia vyštudovali v Anglicku geológiu. Práve robili nejaké výskumy ohľadom niektorých vzoriek nájdených v Kolymských vrchoch. Počas študovania vzoriek narazli na niečo neobvyklé. Chceli si to ísť overiť do Rodop - ku známym, ktorí sa zaoberali nadprirodzenými vecami. Avšak spolu s nimi do lietadla nastúpili aj Oni.....ľudia, čo ich prenasledovali. ,, Tvoji rodičia mi volali, keď boli už v lietadle. Povedali mi že ty si...." ,, Čo??" ,, Neviem....spojenie sa nachvíľu prerušilo a potom som počula už len krik." Angela dorozprávala a obzrela sa dozadu. Uvidela opuchnutú tvár svojej netere. Slzy sa jej rinuli po tvári a zazneli aj prvé vzlyky. ,, Laura. Počúvaj. Musíme ísť ku môjmu známemu Francoasovi do Grenoble. Prespíme v moteli. Dobre?" Laura len prikývla hlavou. Na čo sú jej teraz slová?
Auto značky Masserati zaparkovala pred akýmsi spustnutým motelom. ,,Bonjour!" pozdravila sa Angela po francúzsky, ,, Je voudrais pour une chambre double par nuit." ,,Oui, bien sûr, Madame ou Mademoiselle?" ,,Mademoiselle"
,,Ici vous avez les clés. Une confirmation." ,,Merci. Poď, Laura, ideme."*
Izba vyzerala presne tak, ako si ju Laura predstavovala. Prach nausadaný na policiach a otrasný koberec. Kúpeľňa........no...netreba komentovať. A nehygienická posteľ. Našťastie, je to len na jednu noc. Vyzrela von oknom. Pohľad na neupravený park jej teda náladu nezlepšil. Pomaly sa začalo stmievať. Asi bude cez noc aj trochu pršať. Ani jedna ani druhá sa nechceli o ničom baviť a tak sa skoro uložili spať. Ľahla si na posteľ a privrela oči.
Strhla sa. Mŕtva a zmodralá tvár rodičov sa jej prihovárala v sne. To radšej celú noc ZNOVA prebdie.
* franc. vety nasledujúce po sebe:,, Dobrý deň!......Chcela by som objednať jednu dvojlôžkovú izbu na jednu noc.............Áno, pravdaže, pani alebo..slečna? Slečna. .......Tu máte kľúče. A potvrdenie......Ďakujem
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
purenarcissism
6. 6.júna 2011 19:16
jejda a kde je pokračovanie? šup sem s ním
3
@weronna ďakujem, že si ma upoornila, zajtra isto prečítam, teraz umieram, lebo som došla z práce ale teším sa
Napíš svoj komentár