Idete za tým, zistíte, že to bolo lepšie ako ste predpokladali, očakávali,dúfali. Nájdete svoj sen v obore manažérska spychológia. Má v sebe akciu, zmenu, každý deň môžete robiť niečo iné a ak ste úspešná výsledky nenchajú na seba dlho čakať. Premenené na úspech, zadosťučinenie alebo bohatsvo.
Rozhodli ste sa a obetujete pre to veľa. Zmeníte bydlisko. Odstahujete sa do iného štátu,len kvôli svojmu snu pretože veríte, že tak je to správne. Pretože veríte, že to dosiahnete. Prídete do mesta kde nikoho nepoznáte, len kvôli škole, o ktorej si myslíte že vás pripraví a priblíži k vášmu snu. Trošku odvážne, ale vtedy to tak neberiete.
Naštiaste zistíte, že vám tá škola môže dať veľa, dokonca viac ako ste čakali. Prirodzene sa zmeníte. Priblížite sa k tomu o čom ste dlho len snívali. Budúcnosť, akú si predstavovali máte na dosah.
Na druhej strane ale zistíte, že ste sa síce zmenili tak, aby ste dosiahli to čo chcete, ale zmenili ste sa aj tak čo by ste možno radi nechali tak. To kto ste boli.
Ste viac sebecká a uzavretá, však jasné museli ste sa sama pretĺkať a získať si to, o čom ste len snívali. Predsa len ste nechali rodinu, všetkých svojich známych aj blízkych priateľov doma a vy ste šli do zahraničia za svojim snom.
A zrazu ani neviete ako a žijete vo dvoch svetoch. V jednom, ktorý vám dáva všetko pre vás profesionálny život. Dokonca si v ňom nájdete aj veľa priateľov, máte tam svoj priestor a cítite sa dobre. Viete že ste našli to čo ste hľadali a približujete sa k tomu či už pomaly alebo míľovými krokmi.
Ale doma je doma. Doma sú ľudia ktorý vás viac či menej podporujú. Poznajú vás od malička, sú to vaši najlepši priatelia s ktorými ste si prežili všetko možné aj nemožné. Ale nikdy vás tak celkom nechápali. Stále nechápu. Vy si idete za svojim snom, snažíte sa, získavate nové zručnosti, rozširujete si obzory, stretávate zaujímavých ľudí, snažíte sa viac vzdelávať a posúvať dopredu, oni sú na tom istom mieste. Na tom istom mieste bez zmeny.
Dokonca po rokoch zistíte že sa tam nič nezmenilo. Tí istí ľudia, miesta, situácie a dokonca aj rozhovory. Na tie isté témy. Stále a tom istom mieste s nijakou alebo len minimálno snahou niečo zmeniť.
Je to ako balvan, ktorý máte uviazaný na krku a ťahá vás dole. Vy ho neviete, a vlastne ani nechcete odviazať, pretože sú to tí najdrahší a najcenejší ľuďia pre vás. Ale nechápu vás. Či vás podprujú viac alebo menej. Nikdy nebudú chcieť to isté čo vy, zažívať to s vami, a ani sa snažiť nahliadnuť do vášho sveta. Vedia,že ho máte, sú radi že sa vám tam páči a darí, lebo aj tak vždy prídete domov za nimi. Aj to tak chcete ale....
A hoci sa snažíte, je to len tak na pol, pretože sa bojíte, že ak sa posuniete veľmi dopredu, vzdialite sa im nenávratne!
A tak sa pýtam, ako sa s tým vysporiadať ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sechs
8. 12.decembra 2012 22:14
Nedá sa. Je to o voľbe a o obete. Zvolíš, obetuješ. V jednom i v druhom prípade. Niekedy si môžeš zvoliť pomer, ale množstvo obety bude stále také isté. Či to bude 4:1 alebo 2:3.
Napíš svoj komentár