....Čítala krásne články, písané silnými ženami, ktoré verili že to prešlo len tak jedným alebo v poradí viacerým zapretím. Ja som o tom pochybovala. Vedela príliš dobre, že sa to vráti jediným stretnutím, dotykom, pohľadom...tie články mi na chvíľu dali pocit , že sa to dá. A ja som nenávidela, počúvala aký je kkt, sama vedela ako sa správa. Aký je namyslený, sebecký krutý, kurevník. Ako rieši baby. Rovnako. Tými istými slovami, smskami. A samu seba presviedčala že ja som predsa iná. (Popravde som aj bola iná len som tomu prikladala význam, ktorý tam nebol.) Jedna z mnohých ale iná. A ja som sa snažila. Plakala, smiala sa, bola silná, triasla sa, preklínala , nadávala, správala sa flirtujúco k iným chalanom aby žiarlil, písala = vylievala si srdce. Myslela naňho. Bol so mnou stále. Niekedy viac niekedy menej. A nech som sa snažila akokoľvek, stále bol mojou slabosťou. Človekom, ktorého som neľúbila ale keď som bola s ním nič mi nechýbalo a bolo mi dobre. Lebo vedel byť aj milý. Pozorný. Zlatý.
Vraj sú dva typy kurevníkov. Jeden, ktorý vám dá pocit výnimočnosti a druhý, ktorý obráti všetko naruby a narobí veľa škôd......Ktovie akým bol on, asi mal niečo s obidvoch...
Pretože som to nedokázala roky. Boli chvíle keď mi bolo fajn. Aj dosť dlhé chvíle. Ale všetko sa dokázalo zmeniť v jednom okamihu. Lebo som si vravela, že bude iný. Že teraz to vyjde. Že ma má rád. Musí, keď ,,sme spolu“ už toľký raz....
Nedá sa len tak zaprieť a vyjsť z toho. Nech mi hovorí kto chce čo chce viem to. Prežila som si to, vidím to každý deň, počúvam o tom, čítam.... Nepomôže ani zaľúbenie sa do niekoho iného.(teda možno okrem takého veľmi silného a pravého) Lebo stále tam bude tá otázka čo keď teraz by to bolo iné? Čo keď teraz dospel? Čo keď sa teraz zmenil? Však tak dobre vyzerá, usmieva sa....tá myšlienka tam bude stále.
Pre mňa jediným východiskom bol môj už teraz stroskotaný vzťah. Pretože po dvoch rokoch som sa zaľúbila do jedného chalana a keď nám to spolu nevyšlo kvôli rôznym veciam ale aj jemu teda mojim myšlienkam naňho mi napísal. Písali sem si a aj sme sa stretli a ja som zistila, že sa naňho pozerám triezvym pohľadom a vidím jeho skutočné ja. Také aké je. Skazené a zničené.
Pretože aj keď ma má veľmi rád, rešpektuje ma, žiarli na mňa, verí mi a vraví veci ktoré nikomu inému nepovie stále má svoje ,,tiene“.....
Pretože až teraz som pochopila, že ,,mať rád“ má svoje hranice a hĺbku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár