Otvorilo veľké zelené oči. Posadilo sa a snažilo urovnať myšlienky a prebudiť sa. Pozrelo von z okna. Dokonalé jesenné ráno. Stromy ešte nestratili všetky listy. Ranný vetrík sa hral s každým listom pokým mu dovolil spadnúť. Na ešte zelenej tráve sa kopili hŕby listov všetkých jesenných farieb, ktorým vietor aj tak nedal pokoj a pohrával sa s nimi...
Usmiala sa. Potom precitla. Nenávisť, bolesť, sklamanie, bezmocnosť.
Vstala a šla do kúpeľne. Pustila si hudba a vošla do sprchy. Voda stekajúca po jej nahom tele jej pripomínala opustenosť, ktorú teraz cítila. ľúbila ho. On jej to nemohol a nechcel opätovať. Zavrela oči. Dosť! Nenecha si pokaziť deň. Bola sama. Dnes všetci odišli skôr a jej to iba vyhovovalo. Vysušila si vlasy. Prifarbila riasy, narúžovala pery. Obliekla legíny, dlhšie tričko, kabát. Obula ihličky nasadila baretku a zapojila sa do ranného ruchu.
Splynula s davom ponáhľajúcim sa každý za svojimi povinnosťami...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár