Blížili sa Vianoce. Eve milovala Vianoce. Žiariaci stromček. Jemné vločky padajúceho snehu. Typickú vianočnú vôňu šíriacu sa z kuchyne do celého domu. No najviac sneh. Veľa snehu kde mohla šantiť a sánkovať sa.
No tento rok bol iný. Sneh nebol...
Eve vošla do domu. Líčka vyštípané od mrazu červené ako dve jabĺčka. Dnu to rozvoniavalo. Vôňa vianočnej kapustnice sa miešala s vôňou vyprážanej ryby a pomedzi to ste mohli zacítiť jemnú sladkú vôňu čerstvo upečených medovníčkov. , , Jééj mami tu to prekrásne vonia." Vypila za hrnček teplého čaju, ktorý jej mamina spravila a už jej nebolo. Len cez dvere zakričala: , , Mami idem von s Lujzou a Lojzom! " , , Dobre ale nebuď dlho a nie že sa zatáraš." Ale to už nepočula.
Šteniatkam nebolo treba dvakrát vravieť. Stáli pred domom a keď Evelina vybehla, pustili sa za ňou. Veselo poskakovali popri nej a navzájom sa naťahovali. Rozbehli sa po poli. Raz doprava. doľava a rovno doľava, doprava...
Zaujatý si nevšimli, že sa zatiahlo a vyzerá to na veľkú snehovú búrku. Veľká chumáče snehu sa začali sypať z oblohy na chladnú, zamrznutú zem. Najprv pomaly, potichučky, nevinne. Neskôr sa začali sypať tak husto, že nebolo poriadne vidieť pred seba.
Eveline bolo do plaču. Triaslo ju od zimy a strachu. Šteniatka si túlila k sebe a pomaly sa brodili snehom. ktorý medzitým už hojnou vrstvou pokryl zem. , , Toto je prvý krát čo neznášam sneh! " Pomyslela si a vytrvalo napriek únave a strachu šla ďalej. Zrazu zbadala svetlo. Malilinké svetielko pred ňou. Lujza, Lojzo vidíte ho? ? ? Sme zachránení. " Potešila sa.
Došli ku svetlu. Bol to malý domček, z ktorého sa valili kúdole dymu. Eve zaklopala. Pomaličky sa otvorili dvere a pás svetla osvetlil nečakaných návštevníkov. Vo dverách sa objavila usmievajúca sa tvár plná vrások, ktorá v okamihu znežnela. , , Poď ďalej moja, však sa celá trasieš. Samozrejme poďte aj vy nezbedníci malý.
Začala poletovať sem a tam. zohriala polievku, našla suché veci prezliekla do nich Evelinu, mokré zavesila nad kozub, aby vyschli. Prikázala , , starému " aby priložil od pece a potom s polu s Evelinou zjedli teplú polievku a uložili je spať do postele kde okamžite zaspala.
, , Ďakujem." stihla ešte predtým pošepkať.
Rozprávka
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petronellka
17. 11.novembra 2009 16:15
aspon ze tento blog mi pripomenul Vianoce,pretoze pocasie vonku nehovori o tom,ze by sa nieco ako Vianoce blizilo
Napíš svoj komentár