Vzďaľuješ sa, to viem len neviem prečo. Neviem prečo keď sa k sebe dostanem bližšie utekáš. To bola moja parketa.
mám 2 varianty:
Možno niekde v hĺbke ma to napadá a nechcem sa toho pustiť aj keď robím chybu a mala by som sa lebo to zas skončí tak ako minule. Tam kde minule. Možno ma napadá taká myšlienka, že sme sa dostali k sebe bližšie a ty si niečo pocítil. Niečo o čom si si myslel, že je už dávno za tebou a dokážeme byť spolu bez väčších citov. Hh mala by som prestať... Mala, ale aj tak ma to napadá.
Ale tak isto ma napadá aj to, že máš niečo nové. Nový objekt záujmu, pre ktorý sa mi vyhýbaš. Vzďaľuješ sa, ale nechávaš otvorené zadné dvierka keď ta to prejde.
A ja neviem teraz. Zas som v tom, že nič neviem. Neviem čo si mám myslieť, cítiť, pretože toto je téma , ktorá sa medzi nami nespomína. Medzi nami je to tabu! Chcela by som to vedieť. Ale bojím sa. ( , , Keď odhalíš svoje city/ obavy stanú sa skutočnosťou") A ja sa bojím zistiť pravdu, moc bojím.
A prišlo to zas, práve vo chvíli, keď som si bola istá, že som za tým. Že ťa mám rada, dokážem byť s tebou a neprekročiť hranicu. Bola som si istá. Ale asi nie...
Najrozumnejšie by bolo nechať to všetko tak. Vyhýbať sa, nepísať.. Ale to sa nedá. Nedá! ! Aj keby som to chcela tak to nejde. Si príliš v mojej blízkosti a príliš ďaleko som ťa pustila.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár